Poľnohospodárstvo nie je považované za bežné podnikanie. Výkyvy počasia a cien z neho robia pomerne nepredvídateľný biznis. Do toho sa pridávajú aj politické rozhodnutia, ktoré výrazne ovplyvňujú motivácie farmárov, a teda to, ako sektor vyzerá a bude vyzerať.
Hoci sa pri výpočte problémov v slovenskom poľnohospodárstve môže zdať situácia nešťastná, bližší pohľad ukazuje, že sme na tom lepšie, než sa na prvý pohľad zdá.
V slovenskom poľnohospodárstve, samozrejme, je čo zlepšovať. Svetová konkurencia nespí, spotrebitelia sú náročnejší a tlak na ceny a rýchlu dostupnosť je stále prítomný. Na Slovensku sa ale rozmohol taký „nešvár“, keď sa debata o zlepšovaní podmienok vo farmárskom podnikaní točí hlavne okolo dotácií a „nekalej“ zahraničnej konkurencie. Pritom práve konkurencia a medzinárodná spolupráca priviedla aj na Slovensko inovácie, vďaka ktorým sa stalo agropodnikanie produktívnejším a jednoduchším.
Historický exkurz prezradí, že hlad a nedostatok boli v ostatných storočiach bežnou súčasťou života. V izolovaných komunitách mali výkyvy počasia a škodcovia oveľa ničivejšie dopady ako v dnešnom prepojenom svete. Ak dnes naše zemepisné pásmo postihne neúroda jabĺk, je len malá pravdepodobnosť, že sa v Čile stane to isté a budeme odkázaní na rok života bez jablčnej štrúdle. Technický pokrok taktiež zmenil manažment potravinových zdrojov. Chladničky, mraziace boxy, prepravné autá, kontajnery a moderné sklady zásadne zlepšili možnosti dodávok potravín.
Kapitál, ktorý sa dnes zdá byť samozrejmosťou, umožňuje spotrebiteľom vychutnávať ovocné šťavy, pyré či jogurty celoročne. Bez kapitálu ako je tento, ale aj bez traktorov, dojičiek, vlečiek, obracačov a desiatok iných strojov by len zlomok farmárov dokázal dodať svoje výrobky k spotrebiteľom.
Inovácie zásadne zmenili produkčné možnosti poľnohospodárstva. V USA napr. úroveň produkcie fariem počas 20. storočia až dodnes kontinuálne rástla, pričom objem vstupov (energie, pôda či hnojivá) rástol len pomaly alebo dokonca poklesol. Extrémny rast produktivity práce spôsobil, že len 2-3 % ľudí dokážu produkovať dosť potravín pre zvyšok krajiny. Vďaka hŕstke hrdinov z fariem, ktorí robia svoju prácu poctivo, sa môžu ostatní venovať iným užitočným veciam, pre ktoré sa cítia povolaní – od strihania vlasov po výrobu liečiv.
Vďaka pokroku sa ľudstvo prehuplo z problému nedostatku do problému prebytku. Len medzi rokmi 1960 – 2015 sa svetová poľnohospodárska produkcia viac ako strojnásobila. Ľudstvo dokázalo prakticky za okamih svojej existencie efektívne bojovať s hladom, ktorý bol v neglobalizovanom a povojnovom svete s rastúcou populáciou neustále prítomný. Podľa štatistík Svetovej organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) dnes vo svete trpí podváhou 462 miliónov ľudí, kým až 1,9 miliardy trpí nadváhou alebo obezitou.
Dnes globálne poľnohospodárstvo stojí pred inými výzvami – ako dodávať dostatok zdravých potravín a nedegradovať pôdne a vodné zdroje. Kým sa niektorí topia v smútku a volajú po revolúcii, iní ju robia. Podnikatelia neustále vymýšľajú nové riešenia pre farmárske problémy. Tak napríklad slamených strašiakov nahrádza stroj so zelenými laserovými lúčmi, ktorý efektívne odplašuje nežiadaných vtáčích hostí na poli.
Nová technológia vo včelárstve vyzbrojuje včely špeciálnou hubou, ktorá chráni rastliny pred škodcami a prirodzene podporuje ich rast. Včely získajú roztok z huby pri vylietaní z úľa a roznášajú ho pri opeľovaní na okolité polia a rastliny. Dochádza tak k fúzii prirodzených postupov s modernými technológiami. Podobne sa roztrhlo vrece s monitorovacími nástrojmi, ktoré farmárom umožňujú zistiť, čo ich pôda potrebuje. Skenery dokážu presne vyčísliť, koľko uhlíka či mikroživín pôda obsahuje a navrhnú, čo doplniť, aby bola úroda na poli optimálna. V živočíšnej výrobe je bežnou praxou využívanie robotov na dojenie, pri ktorých sa zviera samo rozhodne, kedy chce byť podojené. Stroje navyše merajú teplotu zvierat a zisťujú, či netrpia zápalmi, chorobami alebo v akej fáze plodnosti práve sú. Dáta dokazujú, že autonómne dojenie nielen znižuje stres pre zvieratá, ale umožňuje aj väčšiu úžitkovosť v produkcii mlieka a reprodukcii.
Najbližšie roky nás čaká nová Spoločná poľnohospodárska politika. Hoci mnohí do nej vkladajú nádeje, doterajší vývoj naznačuje, že nás žiadne revolúcie pri vyplácaní farmárskych podpôr nečakajú. Tie sa totiž na politickej megaúrovni rodia ťažko. Naopak, revolúcie sa dejú na dennej báze v menšom meradle. Poľnohospodárstvo budúcnosti tak patrí farmárskym inovátorom, nie politikom.
Monika Budzák, INESS
