Cenu medzinárodnej poroty na tohtoročnom medzinárodnom filmovom festivale Agrofilm
získal belgicko-holandský film režisérky a scenáristky Janet van den Brand CERES.
Pomerne dlhý (73 minút), avšak jedinečne spracovaný portrét štyroch detí farmárov, ktoré nielen žijú na farme, ale hlavne žijú s farmou. Preto im nepripadá čudné, že zvieratá jedného dňa odídu z farmy na bitúnok, hoci sa o ne starali a pozorovali od ich narodenia. Možno sú z toho trocha smutné, vedia však veľmi dobre, že taký je život farmára a jeho „zverencov“. Bez toho by ani nemohli byť farmármi. Vedia, že prídu nové jedince, o ktoré sa budú starať v ďalšom cykle tak, ako sa každoročne opakuje cyklus siatia (sadenia) a zberu poľných plodín, resp. tak ako každoročne zakvitnú ovocné stromy a na jeseň príde čas zberu ich úrody. Možno aj preto je dej filmu rámcovaný narodením prasiatok a ich odchodom na bitúnok po ukončení výkrmu.
Tieto deti nemajú problém chytiť do ruky lopatu či vidly a priložiť ruku k dielu pri čistení kotercov po vyskladnených zvieratách, ale aj pomáhať pri každodennom dojení kráv či pri naháňaní oviec na strihanie vlny aj ich strihaní. Vedia si „zastať“ aj prácu v rastlinnej výrobe. Sú hrdí na to, že jedného dňa z nich budú farmári. Uvedomujú si aj napriek svojmu veku, že sú pokračovateľmi diela, ktoré začali ich dávni predkovia. Svoje rozhodnutie nechcú zmeniť aj napriek tomu, že časti ich rovesníkov pripadá čudné, že chcú v dospelosti behať okolo kravských, prasacích či ovčích zadkov, resp. robiť na poli či v záhrade. Sami seba nevnímajú ako „exotov“, ale skôr ako bežné deti a mládež, ktorá má aj iné záujmy ako je farma. Keďže medzi predstavovanými deťmi boli aj dievčatá, tou bežnou vecou môžeme rozumieť aj záujem o módu (listujúc ponuke e-shopu s obuvou na displeji mobilného telefónu). Dokonca sme mohli byť svedkami prvých pokusov o lakovanie nechtov či nanesenie mejkapu na dievčenskú tvár, ale aj toho, ako sa dievča chváli výsledkom svojho pokusu kamarátkam cez sociálne siete.
Rodinné zázemie týchto detí a živobytie početných generácií predkov v nich, samozrejme, zanechalo isté osobitosti: Môžete vidieť, ako sa zhovárajú so svojimi zvieratami, ako ich hladkajú, na počítači „mastia“ Farming Simulator, hrajú s viac či menej sofistikovanými modelmi poľnohospodárskych strojov na svojej farme - niektorí z nich už vedia obsluhovať aj reálne stroje na farme a na truck-show sledujú so zvláštnym zápalom v očiach „silovú“ jazdu špeciálne upraveného traktora. Na farme môžu zažiť aj to, čo mestským deťom chýba a môžu sa hrať aj „čudesné“ hry. Napríklad, váľať sa v stohu sena, nechať sa spolu so súrodencom aspoň sčasti zasypať v traktorovom návese zrnom pšenice priamo od kombajnu alebo „popasovať“ sa starým otcom v tipovaní, koľko bolo v tom návese zrna.
Väčšinu svojho voľného času však pomáhajú na farmách svojich rodičov. Napríklad aj pri domácej zabíjačke sliepky do nedeľnej polievky, keď sa učia ako to budú robiť v budúcnosti sami. Samozrejmosťou je ich účasť pri prípadnom pôrode kravy či prasnice s následnou starostlivosťou o narodené mláďatá. Prakticky všetko potrebné pre budúci život farmára sa učia od svojich rodičov, resp. starých rodičov. Napríklad aj to, ako sledovať pohyb búrky na radaroch v aplikácii mobilného telefónu či ako eliminovať jej negatívne dopady v prípade, že sa nevyhne územiu, na ktorom farmárčia. Od rodičov sa učia aj to, že prakticky nič nie je nemožné. Napríklad aj to, že malé dievča dokáže prevrátiť veľký balík sena, ak sa k nemu správne postaví.
Tieto deti sú citlivejšie nielen k vlastným zvieratám na farme, ale aj k okolitej prírode, ktorú vnímajú ako pevnú súčasť svojho života a oni sa zároveň cítia jej súčasťou. Keď žmolia v ruke klasy obilia alebo drvia pôdu medzi prstami, je úplne iné, ako keď to robia politici, ktorí sa pri tom zväčša len predvádzajú. Oni z tých klasov cítia silu zeme, do ktorej ju ich rodičia zasiali a mnohé z nich majú aj svoje malé záhradky, do ktorých sadia a sejú plodiny potrebné pre rodinnú kuchyňu.
Hoci podľa slov predsedu poroty nemusí zliahnutie tohto filmu nahnať do sektoru tisíce nových farmárov, poskytuje pozitívnu informáciu o poľnohospodárstve a ukazuje ho ako jednu z reálnych možností pre to, kde by mohli v budúcnosti „zakotviť“ mladí ľudia. V súvislosti s flámskym pôvodom tvorcov a protagonistov filmu ešte jedna perlička: V ďakovnom video posolstve režisérka a producentka Janet van den Brand premenovala Agrofilm na Achrofilm.
Marián Dukes, Slovenský CHOV
