Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) má v rámci európskeho agrosektora svoje špecifické poslanie.
1. nízky príjem, ktorý navyše vykazuje značnú fluktuáciu
2. slabiny v produktivite a konkurencieschopnosti
3. nerovnováha medzi jednotlivými článkami potravinárskeho výrobno – spracovateľsko – obchodného reťazca.
K týmto problémom pritom možno pridať aj ďalšie dva - starnutie agrárnej populácie, resp. pomalý trend jej omladzovania a klimatická zmena a jej dopady na životné prostredie ako aj hospodárenie agropodnikov.
V prípade Slovenska sa k spomínanej pätici výziev pridružujú ďalšie, z ktorých najvypuklejším je nerovnováha pri prerozdeľovaní priamych platieb medzi jednotlivými členskými krajinami a tiež tlak na redukciu výšky poskytovaných priamych platieb pre veľké farmy, ktoré sú typické práve pre našu krajinu. Tak ako aj súčasná, tak i pripravovaná nová SPP po roku 2020 sa snaží tieto špecifické ohrozenia prostredníctvom viacerých podporných nástrojov čo najviac minimalizovať.
Príjem a jeho volatilita
Nie nadarmo sa o poľnohospodárstve hovorí aj ako o „továrni pod holým nebom“, čo znamená, že farmári čelia viacerým externým faktorom, ktoré vplývajú na ich produkciu, no oni sami ich nevedia ovplyvniť (napr. počasie). Podľa viacerých štúdií sa minimálne 20 % európskych poľnohospodárov medziročne potýka s poklesom svojich príjmov o viac ako 30 %. Ďalším zdrvujúcim faktom je samotná výška dosahovaného príjmu agropodnikateľov v porovnaní s podnikateľmi z iných odvetví. Podľa štatistík farmári v EÚ dosahujú v priemere len 40 % výšky priemerného príjmu, ktorý dosahujú podnikatelia v ostatných odvetviach v EÚ-28. Za ostatných 15 rokov reálny príjem farmárov v EÚ prakticky stagnoval. A priemerný rast príjmu prepočítaný na ročnú pracovnú jednotku (AWU) vo výške 3 % ročne (EÚ-15) je len výsledkom toho, že v prvovýrobe klesá počet zamestnancov. SPP sa snaží formou priamych podpôr tieto disproporcie minimalizovať. I preto sa o priamych platbách hovorí ako o podpore príjmu poľnohospodárov. Z pohľadu stability príjmov tak možno nástroje SPP vnímať ako efektívne. Garancia časti príjmu (cez priame platby) však stále nerieši úplne efektívne celkové výkyvy v príjmoch farmárov v priebehu jednotlivých sezón. V tejto oblasti bude potrebné zapracovať aj v rámci pripravovanej novej SPP po roku 2020, aj keď je pravdou, že návrh novej SPP je dostatočne flexibilný na to, aby si jednotlivé členské štáty sami adresnejšie zadefinovali, na aké ciele budú financie využívať. SPP po roku 2020 sa nepochybne bude chcieť viac venovať aj otázke manažmentu rizík v poľnohospodárstve, ktorým popri produkčných rizikách dominujú práve riziká cenových výkyvov agrokomodít. Apropos, podľa prieskumu o vnímaní podnikateľských rizík, ktorý spravili medzi slovenskými poľnohospodármi odborníci z SPU v Nitre, sa na prvom mieste (najväčšie vnímané riziko) umiestnilo práve cenové riziko.
David Karkulín
Celý článok si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe 05/2020 na s. 24
