Miroslav Záhradník
Podľa aktuálne vydanej a dlho očakávanej správy Eat-lancet,
ktorá je výsledkom spoločnej iniciatívy medicínskeho časopisu Lancet a Eat fóra bude v budúcnosti nevyhnutné radikálne zmeniť stravovanie ľudí. Dôvodom je zlepšenie zdravia a životného prostredia na planéte. Z pomerne komplexného elaborátu dotýkajúceho sa viacerých kľúčových oblastí vyberám nasledovné pomerne drastické odporúčania prepočítanej ročnej spotreby niektorých potravín na obyvateľa a v zátvorke prikladám údaj za SR v roku 2017. Navrhovaná je ročná spotreba napríklad 18 kg orieškov (SR: 2,9 kg); 27,3 kg strukovín (SR: 1,6 kg);78 vajec (SR: 223); 10,2 kg rýb (SR: 5,5 kg); 5 kg hovädzieho mäsa (SR: 5,5 kg); 5 kg bravčového mäsa (SR: 35,9 kg); 10,6 kg hydinového mäsa (SR: 20,2 kg); 92 kg mlieka a mliečnych výrobkov (SR: 175 kg); 11 kg cukru (SR: 33 kg); 109 kg zeleniny (SR: 103 kg vrátane výrobkov) a 73 kg ovocia (SR: 62 kg vrátane výrobkov). Ako z uvedených hodnôt vyplýva, mali by sme zvýšiť konzumáciu rýb a výrazne zredukovať spotrebu ostatných potravín živočíšneho pôvodu, s výnimkou hovädzieho mäsa - tam sme na tom dobre. Autori správy poukazujú aj na možnosť, že optimálna úroveň spotreby červeného mäsa bude 0. Výsledky správy budú prezentované na 35 miestach na svete, pričom sa predpokladá významný dosah na konečných spotrebiteľov. Odozva stavovských, vedeckých a odborných inštitúcií a osobností po celom svete na seba nenechala dlho čakať. Po preštudovaní predmetnej správy v úvode by som odporučil prečítanie reakcie (jednej za všetky) European Food Agency, ktorá poodhaľuje niektoré pozoruhodné súvislosti.
Vrátim sa k otázke v nadpise - Aká bude budúcnosť živočíšnej výroby? Odpoveď je možno krutá, no úprimná - Taká akú dopustíme. Opodstatnenosť živočíšnej výroby je pritom nesporná. Práve na základe všeobecne uznávanej požiadavky na udržateľný vývoj na planéte prostredníctvom uplatňovania zásad obehového poľnohospodárstva (produkcie potravín), ktoré dokonca aj v režime presadzovania rozšírenej tvorby a využívania rastlinnej biomasy počíta s nevyhnutným zvýšením produkcie organických hnojív. Viac udržateľnosti (produktivita + biodiverzita) teda ide ruka v ruke s viac ŽV. Stará známa sedliacka múdrosť, avšak zohľadňujúca najnovšie poznatky vedy a výskumu je s prehľadom zosumarizovaná vo video-príspevku o tzv. „circular food production“ od Martina Scholtena z Wageningen University and Research, ktorá mimochodom opakovane zastáva prvú priečku vo všeobecne uznávanom rebríčku hodnotenia univerzít ShanghaiRanking's Global Ranking of Academic Subjects 2018 - Agricultural Sciences. V niektorom z ďalším komentárov sa budem venovať aj jeho myšlienkam, ktoré vyjadril v súvislosti perspektívou ŽV na Slovensku.
Možno je môj úsudok čiastočne zdeformovaný pohľadom ekonóma, so však presvedčený, že kritické myslenie bude v budúcnosti jednou z rozhodujúcich zručností. Je mimoriadne dôležité, aby sa ľudia (chovatelia, spotrebitelia, tvorcovia politík) pozerali na informácie, ktoré sa k nim dostávajú prostredníctvom najrôznejších informačných zdrojov s nadhľadom, primeraných odstupom a kriticky, aby vedeli ako zhodnotiť pravdivosť a úplnosť informácií, vrátane dohľadania relevantných zdrojov. Aj z tohto dôvodu sme sa na pracovisku NPPC-VÚŽV Nitra rozhodli prezentovať naše odhodlanie komunikovať a koordinovať výsledky práce prostredníctvom postupného rozpracovávania ekonomického modelu chovu pre jednotlivé druhy hospodárskych zvierat, vrátane ich dopadov na životné prostredie (produkcia emisií z chovu). Aplikácie sú dostupné na webe nášho pracoviska, pričom aj na tomto mieste opätovne deklarujeme, že sme otvorení akejkoľvek spolupráci na vývoji konceptu otvorenej podpornej platformy EkonMOD. Najnovším počinom je vytvorenie interaktívnej aplikácie pre deti s názvom Čo vieš o chove pinzgauského dobytka a pití mlieka? Aplikácia je dostupná na webe ekonomického modelu chovu dojníc – EkonMOD milk - TU
Miroslav Záhradník, NPPC-VÚŽV Nitra
