Dvaja spolužiaci zo záhradníckej fakulty Vysokej školy zemědělskej v Lednici na Morave a neskôr manželia mali už počas štúdia jasno.
Jahody boli jasná voľba, zostávalo len rozhodnúť sa kde, na akej ploche a akou formou ich budú pestovať. Pri výbere lokalít sa orientovali na západné Slovensko. Prvá jahodová plantáž vznikla v Rakoľuboch pri Novom Meste nad Váhom, neskôr v Hornej Strede a v Dulove. Pre spádovú oblasť Bratislavy vysadili plantáž v Moravskom Svätom Jáne. V časoch najväčšieho rozmachu tak pestovali jahody na približne 30 ha. Hoci sa zo začiatku bránili forme samozberu, najmä kvôli možným komplikáciám s neohľaduplnými ľuďmi, pri takejto výmere ho boli nútení začať využívať, v kombinácii so zamestnávaním brigádnikov. V časoch jahodového boomu tak zamestnávali a ubytovávali 120 až 150 ľudí. Boli takpovediac priekopníci aj pokiaľ ide o stánkový predaj. V Bratislave vznikli 4 predajné miesta, neskôr pribudli aj v Piešťanoch, Trenčíne a Novom Meste nad Váhom. Ako však dodáva Ing. Monika Dobrodenková, tieto časy sú už preč. Bolo to veľmi náročné obdobie, z hľadiska časového aj organizačného, pracovali do noci, lebo nebolo jednoduché všetko zosúladiť. Produkciu realizovali aj cez obchodné reťazce, a tak museli naplniť rôzne požiadavky v súvislosti s kvalitou a predĺžením skladovateľnosti. To však, ako hovorí Ing. Dobrodenková, nebola ich cesta, s touto filozofiou sa nestotožnili. Neskôr prišli dva ťažšie roky. Dlhá zima sa podpísala nad vymrznutím časti porastov, dažde v priebehu sezóny a ľadovec negatívne ovplyvnili úrodu, a tak stáli pred rozhodnutím, ako ďalej.
Reportáž si môžete prečítať v časopise Sady a Vinice 3/2015.
Časopis Sady a vinice si môžete objednať
