Škodcovia, ktorých (možno) nepoznáte

To je z pohľadu ekologizácie správne, ale na druhej strane sa začínajú vo väčšej miere prejavovať minoritní škodcovia, ktorí boli v minulosti zlikvidovaní uplatňovaním konvenčného spôsobu ochrany, ako zaznelo na prednáške v podaní RNDr. Oldřicha Pultara. Väčšia biodiverzita v sadoch tak prináša riziko napadnutia väčším počtom minoritných škodcov, ktorí v sumáre môžu spôsobiť významné poškodenie ovocia. Pre niektorých z nich zatiaľ nie sú stanovené prahy škodlivosti, a tak sa v budúcnosti treba viac venovať aj tejto problematike. K menej rozšíreným škodcom patrí napríklad vrbinár štvorbodý (Clytra quadripunctata), bežne sa vyskytujúci na vŕbach. Čoraz viac sa s ním možno stretnúť aj na ovocných kultúrach, ktoré majú vŕbam podobné listy, ako sú napríklad broskyne alebo mandle. Známy škodca v skleníkoch je molica skleníková, na vonkajších plantážach napríklad jahôd môžu škodiť molica lastovičníková (Aleryodes proletella) a molica jahodová (Aleyrodes lonicerae). Vylučujú medovicu, na ktorej sa zachytávajú černe a tým znehodnocujú plody jahôd. Drobné vpichy do zelených aj zrelých plodov čerešní môže spôsobovať nosánik(Curculio betulae). Jeho hostiteľskou rastlinou je jelša, čo môže byť rizikom pre pestovateľov, ktorí ju vysadili ako živý plot v okolí sadov. Ďalej sú to bzdochy, niektoré sa chovajú ako užitočné, iné ako škodlivé organizmy. K najbežnejším škodcom patria bzdocha zelená (Palomena viridissima) a bzdocha zelenkastá (Palomena prasina). Nymfy aj imága robia dierky do plodov, kde sa najskôr tvoria v mladých plodoch jazvy, v neskoršom štádiu môžu byť poškodenia vstupnou bránou pre hniloby. Rovnaké škody však môže spôsobiť aj bzdocha červenonohá (Pentatoma rufipes), ktorá sa normálne živí húsenicami, ale keď nie sú k dispozícii, chutia jej čerešne. Mora bielobodková(Eupsilia transversa) ožiera listy, často aj plody a dokáže tak významne poškodiť čerešne. Na jeseň možno v sadoch pozorovať obilných obaľovačov (Cnephasia spp.), primárnych škodcov obilnín. Ich samičky kladú vajíčka, z ktorých sa na jeseň liahnu húsenice a tie väčšinou prezimujú na stromoch a kríkoch. Na jar vyžierajú pupene a púčiky, sú polyfágne a škodia aj na jahodách.

 

 

 

Celý príspevok si môžete prečítať v časopise Sady a Vinice 2/2015.

Časopis Sady a vinice si môžete objednať