Porevolučné roky prinášajú zmeny smerom k usporiadaniu vlastníctva pôdy na základe reštitúcií, zrýchlených pozemkových úprav a prinavrátenia pôdy jednotlivým vlastníkom.
Avšak komplikovaná situácia vyžaduje roky práce pozemkových a katastrálnych úradov, ktorá, aj napriek posunu, neposkytuje výraznejšie zlepšenie a progres. Slovensko sa spolu s Maďarskom vyznačuje enormnou rozdrobenosťou pôd v rámci vlastníckych vzťahov. Dnes je bežné, že parcela o výmere 1 hektár patrí až 20-tim vlastníkom. Podľa Ing. Petra Straňáka z Pozemkového úradu v Nitre je v ich regióne cez 80% majiteľov, ktorí vlastnia pôdu o výmere do jedného hektára. Pri väčších plochách percento priamo úmerne klesá so zvyšujúcou sa výmerou. Pozemkové úpravy, ktorých cieľom má byť sceľovanie týchto pôd, prebiehajú od roku 1991, kedy prišiel do platnosti Zákon č. 330/1991 Zb. Na základe tejto legislatívnej úpravy bolo možné riešiť pozemkové úpravy s cieľom zjednodušenia hospodárenia, alebo správy jednotlivých pozemkov ich majiteľmi. Avšak množstvo nezistených vlastníkov, ktorí spadajú pod správu Slovenského pozemkového fondu (ďalej len SPF) a len pomaly prebiehajúce registre obnovenej evidencie pôdy (ROEP) znemožňovali významnejšie úpravy. Prebiehajúce ROEP, nasledované postupnou komasáciou, sa snažia riešiť komplikovanú situácia s pozemkami. Rozdrobenosť pôdy v rámci vlastníckych vzťahov významne obmedzuje trh. Prevažná väčšina pôdy je dnes v prenájme. Pokiaľ je zo strany fyzickej alebo právnickej osoby záujem o kúpu pôdy na poľnohospodárske využitie, naráža záujemca na viacero problémov. Množstvo vlastníkov na relatívne malých výmerách sťažuje uzatváranie kúpnopredajných zmlúv. Taktiež nájomné zmluvy uzatvárané minimálne na 5 rokov zaťažujú vlastníkov, ktorí musia nájomcovi rok dopredu oznámiť zrušenie zmluvy. Ďalším dôvodom, obmedzujúcim trh s pôdou, sú podľa Ing. Takáča vysoké transakčné náklady. V niektorých prípadoch záujemca o kúpu pôdy investuje viac do poplatkov ako do samotnej pôdy, hovorí. Prebiehajúce ROEP-y preto nielenže zjednodušujú orientáciu vo vlastníctve, ale otvárajú taktiež priestor na zvyšovanie ceny poľnohospodárskej pôdy. Pokiaľ si vlastník uvedomí po prebehnutí pozemkových úprav svoje vlastníctvo, okamžite prehodnocuje cenu a možnosti, ktoré mu jeho pôda ponúka, tvrdí prof. Bandlerová. Inú situáciu do ceny pôdy priniesla dotačná politika. Pokiaľ sa v minulosti cena odvodzovala na základe bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (ďalej len BPEJ) a renty, ktorú poskytovala, dnes vstupuje do tvorby cien aj vplyv dotácií. Vplyv na cenu má taktiež jej daňové zaťaženie, ktoré určuje obec. V tom sú podľa prof. Bandlerovej rozdiely medzi jednotlivými obcami. Veľmi problematické a chaotické je aj určenie ceny poľnohospodárskej pôdy, keď na Slovensku v súčasnosti neexistuje jednotný cenový predpis, ktorý by stanovil jednotnú výšku ceny poľnohospodárskej pôdy.
Rozvoj trhu s pôdou je priamo úmerný výkonnosti agrosektora a profitabilite jednotlivých poľnohospodárskych podnikov. Za prioritné možno teda považovať zlepšenie situácie v tomto smere, čo sa pozitívne odzrkadlí aj na trhu s poľnohospodárskou pôdou. Dotknuté inštitúcie musia mať prvoradý záujem o ukončenie registrov obnovenej evidencie pôdy a na to nadväznej komasácie, ako kľúču k obnoveniu majetkoprávnych vzťahov. Za nemenej dôležité možno považovať zlepšenie prehľadnosti katastra, či už z hľadiska deficitu štatistických údajov o jednotlivých pôdach, ale aj poskytovania základných, doteraz chýbajúcich údajov o vlastníkoch a užívateľoch jednotlivých parciel. Vytvorenie dostupnej a prehľadnej databázy nevyužívaných plôch by malo byť prioritou Slovenského pozemkového fondu v spolupráci s katastrálnymi úradmi. Eliminovanie deformačných vplyvov, ktoré pôsobia na cenu pôdy a zjednotenie daňových odvodov by mohlo v konečnom dôsledku priniesť potrebný impulz na rozbehnutie tohto segmentu trhu. Za nemenej dôležité je možné označiť vytvorenie mechanizmov, ktoré by uľahčili začínajúcim, ale aj skúseným farmárom získať základný výrobný prostriedok – pôdu.
Ing. Tomáš Baran
Na téme spolupracovali:
Prof. JUDr. Anna Bandlerová, PhD. – Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja (FEŠRR), SPU v Nitre
Ing. Ivan Takáč, PhD. – FEŠRR, SPU v Nitre
Ing. Peter Straňák – Krajský pozemkový úrad v Nitre
Viac sa dočítate v čísle 8/12 časopisu Naše Pole
Časopis Naše pole si môžete objednať na 
