Proso nebolo na Slovensku nikdy plošne významnou plodinou, aj keď donedávna bolo pšeno (lúpané proso), najmä vo vidieckych kuchyniach, obľúbenou surovinou pre prípravu sladkej alebo slanej kaše.
V súčasnej dobe z našich polí takmer vymizlo, aj keď pre celiatikov zostáva žiadanou a významnou bezlepkovou potravinou, pritom ale vhodnou pre všetkých. Najviac sa však uplatňuje ako súčasť rozličných vtáčích zobov.Ďalší zaujímavý dôvod pre jeho pestovanie vymysleli v PD Piešťany. Agronóm, pán Peter Braško o tom hovorí:
Proso sme zasiali na ploche 15 ha. Predplodina pri ňom bola lucerna, ktorá bola po prvej kosbe v 4. roku pestovania zaoraná. Lucernové strnisko sme strednou orbou pluhom s predplúžkom zaorali a zrovnali smykobránami. Mali sme šťastie, lebo bezprostredne nato prišiel 9 mm dážď a pozemok sa tak dal neskôr pomocou kompaktora vhodne pripraviť. Kompaktorom sme súčasne zapravili ako jediné hnojivo 100 kg/ha NPK (15:15:15). Do jemne pripravenej pôdy sme sejačkou Kverneland 20. 5. zasiali proso, odrodu Unikum, pričom sme použili výsevok 22 kg/ha. Viem, že je to na hranici odporúčaného výsevku, ale vlahové podmienky boli dobré a pomerne neskorý termín sejby sľuboval dostatočné teploty tak sme si verili. Zvolili sme klasickú vzdialenosť riadkov 125 mm a snažili sme sa siať do hĺbky 20 – 30 mm. O 7 dní, kedy prišli ďalšie zrážky, začalo proso vzchádzať a o 14 dní po sejbe už bol porast zapojený. Po lucerne bol porast odburinený a čo bolo pre nás dôležité, nevyskytovali sa trávovité buriny. Jedinou ochranou proti burinám tak bola 15. 6. aplikácia Mustangu v dávke 0,5 l/ha, ktorý dobre zabral aj na už vzrastenejšie širokolisté druhy burín.
Vzhľadom k tomu, že porast mal v počiatočnom štádiu rastu dobré vlahové podmienky, rýchlosťou vzchádzania „ušiel“ skočkám a ani neskôr nebol nadprahovo napadnutý inými škodcami (víjačky), preto insekticídna ochrana nebola potrebná.
Problém pri pestovaní prosa býva jeho nerovnomerné dozrievanie, kedy v rámci jednej rastliny sa v spodnej časti metliny vyskytujú nezrelé, ešte zelené zrná a v hornej časti už zrná vypadávajú. Tento problém sme čiastočne eliminovali desikáciou prípravkom Reglone v dávke 2 l/ha dňa 6. 9. Zber bol vykonaný našim kombajnom Claas Lexion 450 14. 9. 2011. Proso tak vegetovalo 112 dní.
Úroda predstavovala 3,3 t/ha, s čím sme boli spokojní. Keďže v poraste neboli buriny, nebol problém s odstránením ich prípadných semien z výmlatu. Jediným problémom pri zbere boli väčšie úlomky stebiel, čo sme ale vyriešili dodatočným preosiatím cez sito pri vyprázdňovaní zásobníka. Ďalej už nebolo potrebné proso čistiť, ukázalo sa, že odoberateľom vyhovovalo. Po prose pôjde teraz repa cukrová, pri ktorej je reálny predpoklad, že sa vysporiadame s prípadným zaburinením, čo je pri pestovaní prosa častým problémom.
K dnešnému dňu sme predali 2/3 produkcie a zvyšok si odoberú dohodnutí „veľkoodberatelia“. Doteraz sme predávali po 40 centov za kg (400 €/t) a už teraz je isté, že pestovanie prosa bolo pre nás rentabilné. Nemienime ho ale pestovať ako stabilnú plodinu v našom osevnom postupe, zostáva pre nás plodinou, ku ktorej sa obrátime, ak budeme riešiť podobný problém ako vlani na jar. Sme si pritom vedomí, že rok 2011 bol u nás pre proso veľmi priaznivý, najmä v období vzchádzania, čo sa nemusí vždy opakovať.“
Spracoval : P. Zubal
Viac sa dočítate v č.6/2012 časopisu Naše Pole
Časopis Naše pole si môžete objednať na 
