Do roku 2030 má byť na svetových cestách 70 mil. elektromobilov. Elektromobilita pritom bude mať tendenciu znižovať dopyt po palivách vrátane biopalív. Ak by táto transformácia prebehla rýchlo, mohlo by to znamenať citeľný pokles dopytu po plodinách so všetkými implikáciami na ich ceny.
Európska komisia nedávno prijala stratégiu „Fit for 55“, v rámci ktorej chce výrazne okresať emisie skleníkových plynov. Jedným z nástrojov ako to docieliť je presadenie širšej elektromobility v doprave. Nejde pritom len o európsky trend, ale o celosvetový. Napríklad USA chcú, aby v roku 2030 z celkovej flotily áut tvorili minimálne 50 % elektromobily.
Európa by mala byť v tomto ťažení ešte ambicióznejšia. Viaceré európske automobilky avizujú, že v roku 2030 chcú dosahovať minimálne 70 % tržieb z predaja elektromobilov, pričom napríklad taká automobilka Ford hovorí dokonca o 100 %.
Podľa štatistík Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) v roku 2020 bolo celosvetovo registrovaných 10 mil. elektromobilov (graf), pričom napríklad v Európe dnes už každý desiaty automobil poháňajú batérie. Do roku 2030 by sa pritom malo po svetových cestách premávať až 70 mil. elektromobilov.
Táto stratégia však, zdá sa, nebude príliš nahrávať v prospech poľnohospodárov. Širšia elektromobilita bude znamenať pokles dopytu po tradičných pohonných hmotách, ktorých súčasťou je prímes biozložky. A práve tá sa vyrába z plodín. Producenti biopalív sú pritom dnes veľkými spotrebiteľmi agrárnej produkcie.
Napríklad celosvetovo sa vyrobí každoročne až 100 mld. litrov bioetanolu, pričom polovicu z tohto množstva vyrábajú USA z kukurice. Na spomínaných 50 mld. l bioetanolu ročne spotrebujú 135 mil. ton kukurice, čo je zhruba tretina produkcie USA, resp. 12 % produkcie celého sveta. Podobné platí aj pre bionaftu v EÚ vyrábanú z repkového oleja.
Viac elektromobilov sa teda rovná menšej spotrebe biopalív a to sa rovná poklesu dopytu po plodinách. Ak by sa pritom proces elektrifikácie automobilov urýchlil, potom by agrokomoditné trhy mohli zažiť veľké dopytové šoky, ktoré by otriasli aj ich cenami. A nebavíme sa tu len o poklese cien kukurice, cukru či repky.
Ak by totiž razantne klesol napr. dopyt po kukurici, tá by začala silne konkurovať s pšenicou v segmente kŕmnych zmesí a tým by mohla stiahnuť nadol aj ceny pšenice či jačmeňov. Nižšie ceny agrokomodít v čase vyšších nákladov z titulu plnenia vyšších ekologických štandardov by tak pre poľnohospodárov neboli dobrou správou.
135 mil. ton kukurice navyše
Predstavme si hypotetický príklad, že z roka na rok by došlo k elektrifikácii všetkých áut a USA by zastavili produkciu bioetanolu zo svojej kukurice. Na trhu by sa tak ocitlo dodatočných 135 mil. ton tejto plodiny.
Momentálne sa na konci ročníka 2021/22 očakáva, že svetové zásoby kukurice po odpočte zásob Číny (ktorá celú svoju produkciu spotrebováva doma)dosiahnu 93 mil. ton, čo signalizuje na pomer zásob k spotrebe tejto plodiny na 10,2 % (93 mil. ton zásob delené 903 mil. ton spotreby – po odpočte domácej spotreby Číny).
Ak by sa pritom na trh dostala všetka dodatočná kukurica, ktorá by nebola použitá na výrobu bioetanolu v USA, potom by tento pomer stúpol na 26,4 %. To by výrazne ovplyvnilo ceny kukurice, ktoré by v USA vďaka tomu mohli klesnúť až o 50 % oproti súčasnosti. Samozrejme, raketový prechod na elektromobilitu nie je realistický, no medziročný trend rastu elektromobilov na úrovni 43 % (medzi rokmi 2019 a 2020) je dosť razantný.
No ak naozaj do roku 2030 stúpne počet elektromobilov na 70 miliónov, potom môžeme očakávať, že dopyt biopalivového priemyslu po plodinách bude v ďalších rokoch pomerne citeľne klesať.
Celú analýzu si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe 5/2022 na s. 10-11.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Ilustračná snímka: https://pxhere.com/
