Šľachtenie otcovských plemien ošípaných je zamerané predovšetkým na zvyšovanie mäsovej úžitkovosti. Jednostranné šľachtenie na tento ukazovateľ prináša zvýšený podiel chýb bravčového mäsa a problémov v morfologicko-fyziologickej oblasti (zhoršená konštitúcia, slabosť končatín), chovateľskej práci (nižšia intenzita rastu, znížená reprodukčná schopnosť, horšia mliekovosť prasníc a ich materské správanie), ako aj spracovateľskom segmente (zvýšený výskyt tzv. PSE mäsa, vyšší podiel jedincov so zhoršenou kvalitou mäsa).
Spomenuté špecifiká šľachtenia otcovských plemien sa snažíme zohľadniť aj v súťaže NAJ slovenský chov. Už po osemnásty krát sa mali možnosť čitatelia našich printových mesačníkov oboznámiť s poradím najlepších chovateľov ošípaných v tejto pozícii šľachtenia. Do hodnotenia otcovských plemien sme zaradili chovy s minimálnym počtom prasníc 10 ks. Index hodnotenia, na základe ktorého boli vytvorené rebríčky najúspešnejších, bol vypočítaný na základe jedného reprodukčného parametra (počet odstavených prasiatok na prasnicu a rok) a dvoch produkčných (podiel svaloviny in vivo a denný prírastok v teste vlastnej úžitkovosti).výsledky
Na prvom mieste rebríčka sa po prvý raz v histórii našej súťaže umiestnil chov plemena durok zo spoločnosti CHOVMAT F.U., keď prasnice tohto plemena dosiahli úctyhodný odstav 23,1 prasiatka, podiel svaloviny 64,7 % a výsledný index hodnotenia 30,67. Na druhej priečke sa umiestnila Rodinná farma Bagin a bronzová priečka patrí SHR Petrovi Gulánovi. Chovatelia otcovských plemien dosiahli v našej súťaži opäť skvelé výsledky. Parametre jatočných ošípaných, produkovaných na Slovensku sú aj vďaka ich znalostiam a fortieľu na úrovni, ktorá je porovnateľná s chovateľsky vyspelými krajinami Európy. Navyše kvalita mäsa v prevádzkových podmienkach je jednou z najlepších. Chovateľom ošípaných do budúceho neľahkého obdobia prajeme mnoho chovateľských úspechov, správne manažérske rozhodnutia a zlepšenie ekonomiky ich chovov.
Peter Demo,
NPPC – VÚŽV Nitra
