V utorok 13.2. 2024 sme mali možnosť zúčastniť sa seminára firmy SCHAUMANN SLOVENSKO, ktorý prebehol vo zvolenskom hoteli Tenis (jedno z podujatí 27. ročníka Tradičných seminárov) . Prvým prednášajúcim bol špeciálny poradca firmy Ing. Marian Nagy. Nosnú časť jeho prednášky sme publikovali v prvom tohtoročnom vydaní Slovenského CHOVu na s.42-43. V tomto príspevku sme sa sústredili na zaujímavé fakty a postrehy, ktoré sa nedostali do spomínaného článku.
Na úvod svojho vystúpenia citoval Marian Nagy zo slov predsedu predsedníctva SZPM Ing. Alexandra Pastoreka. V roku 2005 bolo u nás 755 fariem dojníc, dodávajúcich mlieko do mliekarní. V októbri roku 2023 to bolo už len 332. Aktuálne ich možno už nie je ani 330. To predstavuje priemerne ročne 24 fariem, ktoré ukončili svoju činnosť, pričom minulý rok ubudlo ďalších 4000 dojníc. Spomínaným tempom by mohlo podľa slov Ing. Nagya byť o 6-7 rokov u nás menej ako 200 fariem s chovom dojníc. Mnohí krútia neveriacky hlavami nad jeho prognózou, on si však stojí za svojím odhadom. Často pritom počúva vyjadrenie typu – veď oni to nedovolia. Táto veta vyvoláva dve otázky: Kto sú to tí oni (rezortné ministerstvo, vláda, komora či profesijná organizácia?) a kde boli tí oni, keď nezastavili úpadok chovu ošípaných u nás. Za posledných 20 rokov (2002 -2022) klesli počty prasníc o viac ako 80 %. Spomínaný pokles pritom pokračuje aj naďalej (aktuálne máme okolo 20 000 prasníc). Ak by skončili 3 veľké dánske farmy, na Slovensku by zostalo možno 3 000 prasníc. Slovenský chov ošípaných dokáže saturovať necelých 40 % domácej spotreby bravčového mäsa (v horizonte roka približne od 1.1. do 15.5. bežného roka). Vyzerá to tak, že vzniknutý stav v podstate nezaujíma nielen bežných obyvateľov tohto štátu, ale zrejme ani tých, ktorých by mal zaujímať. K obratu nedošlo ani v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19. Pandémia naplno odhalila našu zraniteľnosť v oblasti potravinovej sebestačnosti. Ing. Nagy pritom predpokladal, že vďaka pandémii si mnohí uvedomia, že môžu nastať situácie, keď potravinová sebestačnosť môže byť reálny problém. Bohužiaľ, k tomu nedošlo. Často spomínaní „oni“ v podpore výroby mlieka na Slovensku nezasiahli. Paradoxne, hoci za rovnaké obdobie bol pokles počtu dojníc 50 %, množstvo vyrobeného mlieka za ostatných 10-15 rokov ostáva viac-menej na rovnakej úrovni. Za týmto faktom je podľa Mariana Nagya neskutočný nárast produkcie mlieka i zlepšenie ďalších zootechnických a veterinárnych parametrov v chovoch dojníc. Za všetko hovorí podiel dojníc s produkciou nad 9 000 kg mlieka za laktáciu. Kým v roku 2006 ich bolo na Slovensku 2,4 %, v roku 2022 ich mali už 51,7 % podiel v našej populácii dojníc. Slovenská priemerná produkcia mlieka za laktáciu prekročila 9 000 kg. V tomto parametri sme porovnateľní s európskou konkurenciou. Pritom väčšina chovateľov pracuje v zastaraných objektoch. Takže si zaslúžia veľké uznanie. Zastaranosť objektov je limitom ďalšieho rozvoja týchto chovov. Podľa prieskumu SZPM za rok 2023 až 89 % maštalí bolo postavených pred rokom 1989. Priemerný vek dojacích zariadení je 17 rokov a celkový investičný dlh je 511 mil. €. Pritom výsledky prieskumu SZPM nemusia mať 100 % výpovednú hodnotu (podľa všetkého sú pozitívne skreslené) . Dôvodom je fakt, že do prieskumu sa zapojilo len 20 % fariem dojníc, pričom išlo o chovy s priemerným počtom dojníc 450 (slovenský priemer je okolo 300 dojníc).
Marian Nagy si na demonštráciu úpadku chovu dojníc (resp. živočíšnej výroby všeobecne) na Slovensku vybral okres Levice, z ktorého pochádza a kde aj začínal svoju kariéru zootechnika. Tento okres bol najväčším okresom niekdajšieho Československa. Zahŕňa 85 obcí a 4 mestá. V čase jeho detstva bola v podstate v každej obci farma s chovom HZ. Boli však aj také obce, v ktorých boli dokonca aj dve strediská ŽV (niekde chovali naraz HD i ošípané). Situácia sa za posledných 35 rokov radikálne zmenila. V levickom okrese je v súčasnosti už len 6 aktívnych fariem s chovom dojníc (Veľké Ludince, Kozárovce, Žemberovce, Kukučínov, Jur nad Hronom a Bátovce). Obraz „pozostatkov“ fariem živočíšnej výroby je v podstate podobný ako na mnohých iných miestach našej republiky. Ich stav závisí zväčša od toho, kedy ich opustili posledné zvieratá. Objekty sa menia na rumoviská, z niektorých sa za tie roky stali, bohužiaľ, často aj nelegálne skládky rozličného druhu odpadu. Pomerne dobrý osud by mohol stihnúť tieto lokality, ak by sa nachádzali v blízkosti veľkého mesta, kde by ich mohli developeri využiť na stavbu „satelitných“ obytných štvrtí rodinných domov týchto miest. Vo väčšine slovenských okresov je však takáto alternatíva zatiaľ nereálna. Na zhotovenie 8 prezentovaných fotografií zaniknutých stredísk živočíšnej výroby nemusel Marian Nagy prejsť vôbec dlhú vzdialenosť. Stačilo mu navštíviť 8 obcí, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti jeho bydliska. Po ceste z domu smerom do Štúrova je po oboch brehoch Hrona 24 obcí. Ani v jednej už nie je žiadne stredisko s chovom dojníc. Zostali len ich zvyšky v rôznom štádiu rozpadu.
Ďalším postrehom Ing. Nagya bolo konštatovanie, ku ktorému ho inšpirovala prezenčná listina seminára. Zistil totiž, že je na nej niekoľko študentov SOŠ pod Bánošom v Banskej Bystrici. Každý z nich by mohol mať 5 pracovných ponúk. Ing. Nagy totiž momentálne eviduje na farmách veľký dopyt po mladých ambicióznych zootechnikoch, resp. pracovníkoch do živočíšnej výroby.
Spracoval M. Dukes
Snímky: archív M. Nagya
