Známa pieseň Ovečka, ovečka, trojaký úžitok má svoje korene v Kokave nad Rimavicou, kde som strávil časť svojej mladosti. Keď nazrieme do novodobej histórie slovenského ovčiarstva, aktuálnym by bol úžitok dvojaký.
Za socializmu hrala prím produkcia vlny doplnená produkciou mlieka. Šľachtenie bolo zamerané na zjemnenie vlny. Prevahu mali merinské ovce, doplnené hlavne zošľachtenou valaškou. Po roku 1989 nastala veľká zmena. Odklon od vlny k mlieku znamenal zmenu v šľachtiteľských programoch. Rýchlo sa rozširuje dojné plemeno lacaune, vyšľachtená bola slovenská dojná ovca.
I tie však (aj keď oveľa menej) vlnu stále produkujú, tak ako všetky ovce s výnimkou plemena dorper, ktorému rastie srsť a tá sama vypadáva. Vychádzajúc z počtu chovaných oviec a ich produkcie vlny (odhadom 3 kg ročne) jej na Slovensku „nastriháme“ okolo 1 000 ton ročne. Pri cene za strihanie (2 – 3 eurá za ovcu) a nákladoch na následné skladovanie či likvidáciu (oficiálnou možnosťou, ak ju nekúpi spracovateľ, je len likvidácia v kafilérii) vznikajú chovateľom veľké ekonomické straty.
Je super, že Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku vyvíja nemalé úsilie na to, ako čo najrýchlejšie zvýšiť percento využitia ovčej vlny. Fungujúci odbyt celej produkcie, keď by neznamenal pre chovateľov ziskovosť, by aspoň odstránil nemalé starosti navyše (dosť ich majú s administratívou a byrokraciou).
Zrejme najväčšia časť vyprodukovanej vlny sa momentálne mení na kvalitné hnojivo. Nárast počtu organických fariem by dopytu výrazne pomohol. Ďalšia časť vlny sa premieňa na kvalitné tepelné izolácie stavieb, ktoré v lete chladia a v zime hrejú.
Úžasné je, že ožíva aj tradičný spôsob spracovania vlny na výrobu textílií. Jeden z príkladov priniesla Farmárska revue (rodinná manufaktúra v Senohrade). Odporúčam vám pozrieť si túto inšpiratívnu reportáž v linku tu.
Ján Huba, NPPC – VÚŽV Nitra
