Pri hľadaní lacnejších výrobkov sa rakúsky obchod čoraz viac obracia na tovar z iných krajín. Prísnejšie požiadavky spôsobujú pokles dodávok biomlieka a opätovný pokles cien mlieka.
Pri príležitosti Svetového dňa mlieka 1. júna sa uskutočnila mliečna bilancia Rakúskeho mliekarenského zväzu (MVÖ, predtým VÖM) za rok 2023.
V roku 2023 došlo na medzinárodných trhoch s mliekom k obratu trendu a v rokoch 2023 a 2024 bol napriek vysokým nákladom zaznamenaný pokles cien mliečnych výrobkov.
Hoci výrobné ceny v Rakúsku dokázali v roku 2023 v ročnom priemere mierne vzrásť, už začiatkom roka 2023 dosiahli rekordné úrovne, potom v priebehu roka klesali a nedávno sa pohybovali horizontálne. V iných krajinách ceny mlieka dosiahli vrchol a fázu poklesu skôr, čo tiež viedlo k tomu, že väčšina krajín EÚ zaznamenala v roku 2023 pokles priemernej ceny surového mlieka.
Priemerná farmárska cena za mlieko s prírodnými zložkami vrátane DPH v roku 2023 bola 58,52 centov o 3,2 % viac (2022: 56,72 centov). Pri kvalitnom mlieku bez GMO sa dosiahlo v priemere 49,06 centov/kg (2022: 46,97 centov/kg; pri mlieku so 4,0 % tuku, 3,4 % bielkovín bez DPH), v apríli 2024 to bolo 46,83 centov/kg (apríl 2023: 51,72 centov/kg).
Konštanta celkového prísunu mlieka
Celkové dodávky v Rakúsku zostali v roku 2023 konštantné na úrovni 3,53 mil. ton. Podiel ekologického mlieka však klesol. S 18 % alebo 584 000 tonami je to stále najvyšší podiel mlieka z ekologickej poľnohospodárskej výroby v EÚ. V porovnaní s predchádzajúcim rokom (18,6 %) však došlo k poklesu v dôsledku prísnejších požiadaviek.
V priemere každý farmár choval 24,2 kráv, čo je podľa medzinárodných štandardov veľmi nízke číslo. Priemerná dodávka mlieka kráv bola 6 508 kg, priemerná dodávka na farmára vzrástla zo 151 na 157,6 t.
Dovoz sa výrazne zvýšil
Rakúsky vývoz mlieka dosiahol v roku 2023 nové maximum 1,73 miliardy eur a naďalej rástol o 0,9 %. Dovoz sa výraznejšie zvýšil na 1,13 miliardy eur (o 5,1 %).
Vývoj možno z väčšej časti vysvetliť vývojom cien jednotlivých výrobkov, ale aj zvýšenou cenovou citlivosťou spotrebiteľov a stratégiou maloobchodníkov. Pri hľadaní lacnejších výrobkov sa Rakúsko často uchyľuje k dovážanému tovaru z krajín s nižšími normami kvality ako v Rakúsku, a to čiastočne preto, že v obchode a gastronómii stále neexistuje povinné označovanie pôvodu mliečnych výrobkov. Mnohé z týchto výrobkov končia vo vlastných značkách maloobchodníkov alebo v prísadách z odvetvia stravovania alebo spracovania.
Prebytok pri dovoze masla
Rakúsky mliekarenský priemysel vyváža 44 % svojich výrobkov, dovozná kvóta je 28,4 %. Polovica vývozu smeruje do Nemecka, za ktorým nasleduje Taliansko a Holandsko. Dovoz je rozdelený podobne.
Najdôležitejším vývozným výrobkom bol syr a už nejaký čas existuje prebytok masla z dovozu. "Jedným z dôvodov je stratégia rakúskeho mliekarenského priemyslu získať čo najväčšiu pridanú hodnotu z mlieka ako celku. Odstredené mlieko vždy zostáva vo výrobe masla, ktoré sa zvyčajne nedá ľahko využiť," hovorí Johann Költringer, výkonný riaditeľ Rakúskeho mliekarenského zväzu (MVÖ). „Väčšina dovezeného masla sa ďalej spracúva a dostáva sa do privátnych značiek maloobchodných predajcov potravín, kde sa rakúska stratégia kvality menej dodržiava kvôli chýbajúcemu označovaniu pôvodu.“
Silné čísla zahraničného obchodu potvrdzujú efektívnosť domáceho mliekarenského priemyslu, mliekarov a spracovateľských závodov, ktoré čelia tvrdej konkurencii a sú úspešné so svojou stratégiou kvality a udržateľnosti napriek štrukturálnym nevýhodám. "Tu je potrebná väčšia spravodlivosť a zavedenie povinného označovania pôvodu," povedal Helmut Petschar (MVÖ).
Z Topagrar preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC – VÚŽV Nitra
Snímka: alter_photo/stock.adobe.com
