Basf daxur

Basf systiva

Basf systiva

Streda 24.júla 2024, meniny má Vladimír, zajtra Jakub

Ponuka odrôd ozimnej pšenice je na trhu pestrá. Pestovateľ by mal pri výbere odrody zohľadniť predovšetkým jej kvalitatívne parametre. Dnešné odrody ozimných pšeníc sú z hľadiska úrod vysoko plastické a dokážu zabezpečiť primeranú produkciu v širokom spektre poveternostných podmienok daného ročníka. Dôležitým faktorom pri výbere by mala byť odolnosť proti vyzimovaniu, chorobám a najmä suchu. Ak pestujeme veľa obilnín, pri výbere odrody treba myslieť aj na vhodnosť do rotácie s vysokým podielom obilnín a kukurice.

Vyššia produkčná schopnosť ozimín, v porovnaní s jarnými formami hustosiatych obilnín je aj vo využití jesennej a zimnej vlahy počas dlhšej vegetačnej doby. Pšenica ozimná tiež zabezpečuje aj primeraný pokryv pôdy počas zimných mesiacov, čo vedie k obmedzeniu pôdnej erózie. Nakoľko vegetácia tejto plodiny pokračuje už pri teplotách nad plus 5 stupňov Celzia významným faktom je aj dlhšie obdobie využívania živín,. V neposlednom rade, výhodou pestovania ozimných obilnín je aj ich relatívne stabilná úrodová schopnosť a trvale dobrá obchodovateľnosť zrna na trhu. Pšenica ozimná má preto trvalé miesto v osevnom postupe každého pestovateľa.

Z hľadiska agroekologických podmienok patrí pšenica ozimná medzi najnáročnejšie obilniny. Vyžaduje hlboké, ťažšie, ale pritom vzdušné, štruktúrne pôdy, dobre zásobené živinami a humusom. Najlepšími pôdami sú černozeme na spraši, černozeme degradované, stredne ťažké, typické hnedozeme na sprašiach a sprašových hlinách. Dobré úrody môže dosahovať na luvizemiach a čierniciach. Vhodné sú aj fluvizeme, ak hladina podzemnej vody je dostatočne hlboko. Ide o pôdy hlinité, ílovito-hlinité až ílovité, slabo kyslé, neutrálne, slabo alkalické s pH 6,2-7,5. Za nevhodné sa považujú pôdy piesočnaté, plytké, zamokrené s vyššou hladinou podzemnej vody a kamenisté s obsahom skeletu nad 25 %. Nevhodné sú tiež všetky pôdy kyslé, chudobné na bázické katióny Ca2+, Mg2+, K+, NH4+, Na+.

Horná hranica pestovania pšenice sa pohybuje okolo 700 m nad morom. Najlepšie jej vyhovuje mierna zima a teplé leto. Pšenica ozimná začína klíčiť pri teplote 3 až 4,5°C ale vzchádza až pri 5-6°C, optimum pre jej rast je 15-20°C. Má vysoké nároky na vodu, najmä v období zvýšenej tvorby fytomasy – v období steblovania až tvorby zrna. Za optimálny úhrn zrážok od sejby po zber sa považuje 300 až 370 mm. Na 1 kg zrna pšenice a príslušnej slamy pri dobrom hospodárení s vodou táto plodina potrebuje odčerpať okolo 550 l vody. Pestovatelia na Slovensku, ale aj vo svete, sa stále častejšie stretávajú s vážnym problémom – suchom. Problémom nie je len samotný nízky úhrn zrážok, ale ich prerozdelenie v priebehu vegetácie. Najškodlivejší je deficit vody najmä v posledných mesiacoch vegetácie, kedy dochádza k nalievaniu zrna a formovaniu jeho výslednej kvality a kvantity. Pri nedostatku vody sa zrno dostatočne nenaplní asimilátmi, je scvrknuté, s nízkou hmotnosťou a kvalitou.

Z hľadiska zaradenia v osevnom postupe má pšenica v štruktúre plodín náročné postavenie. Pšenica ozimná zo všetkých obilnín najvýraznejšie reaguje na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú také, ktoré potláčajú buriny a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín, predovšetkým dusíka (strukoviny, ďatelinoviny). Vhodnými predplodinami sú tiež plodiny, ktoré zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom i výživovom stave (zemiaky, repa, olejniny). Výber predplodín najmä v suchšej kukuričnej výrobnej oblasti podmieňuje vodný režim. V osevnom postupe treba zohľadniť, aby po sebe nasledovali plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu. Nie je dobré ak po sebe sejeme plodiny, ktoré zvyšujú vlahový deficit v pôde. Najvyššie úrody pšenice môžeme očakávať po široko listových plodinách, ako sú strukoviny, strukovino-obilné miešanky, kapusta repková pravá, kukurica na siláž a skoro zberané okopaniny a zelenina. Pri zaradení pšenice po kukurici na siláž je výška úrody ovplyvnená úrovňou organického hnojenia a vplyvom reziduálnych účinkov herbicídov. Vplyv má aj termín zberu a stav pôdy po zbere kukurice.

Ďatelinoviny, najmä lucerna v suchších oblastiach v ročníkoch s nedostatkom zrážok zhoršujú vodný režim pôdy. Dôležitým faktorom zvyšujúcim úrodu zrna pšenice je včasné zaorávanie ďatelinovín. Nevhodnými predplodinami pre pšenicu sú obilniny. Po zaradení pšenice ozimnej po inej obilnine, alebo po sebe, je potrebné starostlivo vybrať odrodu, nezabudnúť na namorenie osiva proti chorobám päty stebla. Pravidlom by mala byť po obilnej predplodine kvalitná podmietka, zvýšenie dávky dusíka (o 10-15 %). Ak máme možnosť je vhodné aj zapracovanie malej dávky maštaľného hnoja (do 15 t.ha-1). Samozrejmosťou je dodržanie agrotechnického termínu sejby, prípadne zvýšenie výsevku (o 5-10 %). Od začiatku vegetácie treba vykonávať dôslednú kontrolu a reguláciu chorôb, škodcov a burín.

 

prof. Dr. Ing. Richard Pospišil

externý spolupracovník redakcie, Nitra

Celú analýzu si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe 08/2023 na s.30-31.

Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.

Predplatné Agromagazínu

AGROMAGAZÍN je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho ZADARMO.

Viac o predplatnom Agromagazínu

pottinger

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov