Čím je obsah humusu vyšší, tým je orná pôda hodnotnejšia. O tom je presvedčený Valentin Seiringer z Rakúska, víťaz CeresAward z roku 2022. Farmár využíva svoj vlastný kompost na budovanie pôdneho života – s trojnásobne lepším efektom.
Ako ste prišli na tému tvorby humusu v poľnohospodárstve?
Silný tlak na čo najrýchlejšie vybudovanie pôdy prišiel z podniku, ktorý sme prevzali pred piatimi rokmi. Doma máme vďaka otcovým prípravným prácam obsah humusu v pôde 4 percentá. Takáto pôda dobre absorbuje vodu a dokáže zásobiť rastliny živinami. S takouto pôdou môžete zarobiť, ak s ňou budete zaobchádzať správne. Farma, ktorú sme prevzali, je iná, s obsahom humusu okolo 1,5 percenta.
Ako ste presvedčili vlastníka?
Vtedy ešte nebol hotový koncept, aký mám teraz. Išiel som za vlastníkom s cieľom oživiť pôdu. Uvedomil si, že pôda, ktorá má o 1 percento viac humusu, má vyššiu hodnotu minimálne o 1 euro a to sa dá stihnúť za 10 až 15 rokov. Medzičasom sme opäť predĺžili dlhodobú spoluprácu.
Akú úlohu zohráva kompost v štruktúre pôdy?
Cieľom našej kompostárne bolo vždy vytvárať humus. Kompost má tri aspekty na budovanie humusu. Prvým je priame humózne pôsobenie hnojiva. Nie je taký veľký, ako si niektorí myslia. Druhým efektom je mikrobiologické hnojenie, mikrobiológia, ktorá sa vnáša do pôdy s kompostom.
Najdôležitejší efekt však je, že prinášame späť všetky živiny, ktoré rastliny a pôdny život potrebujú. To nám umožňuje realizovať väčší rast rastlín a koreňov. To prináša do pôdy viac rastlinných zvyškov, z ktorých sa môže stať humus. Toto nie je jediný cieľ v poľnohospodárstve, ale podľa mňa jediná správna cesta k pôde „priateľskej ku klíme“.
Aký dôležitý je kompost vo vašej stratégii hnojenia?
Ešte predtým, ako sme pred 15 rokmi prešli na bio, sme hnojili iba kompostom a nie minerálnymi doplnkami.
Ako robíte kompost?
Cieľom je vyrobiť kvalitný kompost. Kompostovanie prebieha na malých hromadách veľmi kontrolovane, kompost sa prevzdušňuje, polieva a mikrobiologický proces je dôkladne sledovaný. Hniloba tiež trvá pomerne dlho. To znamená, že kompost pre poľnohospodárstvo má najmenej desať alebo dvanásť týždňov.
Ako vyzerá vaše striedanie plodín?
Nemám presne stanovené striedanie plodín. Keďže nechovám žiadne veľké hospodárske zvieratá, som veľmi flexibilný, pokiaľ ide o úrodu, a môžem sa – v závislosti od pôdnych podmienok – veľmi spontánne rozhodnúť, čo na poli budem robiť. Ekonomicky najvýznamnejšími plodinami sú kukurica a sója. Pestuje sa aj konopa, ktorá zohráva menšiu úlohu. Medzi týmito letnými obdobiami stále niečo po zbere pestujem – bez ohľadu na čas. Spravidla sa zmes skladá z viky, pšenice, tritikale alebo raže, ale aj repky. Podľa situácie na trhu, stavu úrody a pôdy sa na jar rozhodujem, či oziminy rozdrvím ako zelené hnojenie, alebo ich nechám tak. Oziminy sa u mňa pestujú bez orby alebo len s minimálnym obrábaním pôdy.
Ak mám pocit, že sa pôde darí a plocha by mohla využiť zmes, ktorá zanechá veľa živín, tak ako hlavnú plodinu používam napríklad vikovo-obilnú zmes. Ak môžem zasiať viku skoro, vysievam aj podsiate plodiny, ktoré sa zakladajú na jeseň. Pre mňa je to srdce podlahovej konštrukcie.
Výhodné je aj čisté strukovinovo-obilné zimné ozelenenie alebo podsev v kukurici, no naozaj veľké účinky pre pôdu vidím najmä pri podseve, ktorý sa zakladá na jeseň spolu s obilím. Cítiť to aj na úrode následnej úrody.
Z agrarheute.com preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC-VÚŽV Nitra
Snímka: Timo Jaworr
