Fuzariózy patria k najdôležitejším chorobám obilnín. Spôsobujú fuzariózu zŕn, klíčiacich rastlín, koreňov, pleseň snežnú, fuzariózy stebiel, listov a nakoniec aj klasu. Počas vegetácie je najmarkantnejším a najsledovanejším prejavom fuzarióz práve fuzarióza klasov.
Ide o najviditeľnejšie symptómy napadnutia, ktoré priamo ukrajujú z úrody alebo znižujú jej kvalitu, okrem iného aj produkciou mykotoxínov. Fuzariózy sa od iných chorôb odlišujú ešte jednou vlastnosťou – bohatým druhovým spektrom. Kým u iných chorôb napadnutie zväčša vyvolá jeden druh patogéna (napr. múčnatka trávová – Blumeria graminis), fuzáriá vytvárajú komplex patogénov s rozdielnymi vlastnosťami. Variabilita dominancie nie je pozorovaná len v rámci určitého typu napadnutia (napr. fuzariózy klasu), ale aj ročníka, odrody a lokality. Výnimočnosť fuzárií dopĺňa aj ich kozmopolitný a polyfágny charakter. Vyskytujú sa všade na svete a okruh hostiteľských rastlín zahŕňa desiatky rastlinných druhov. Všetky uvedené charakteristiky naznačujú, že ochrana proti nim nebude jednoduchá.
Všeobecné informácie o fuzariózach klasov sú síce známe, poďme sa však pozrieť na to, aká je v tejto oblasti situácia na Slovensku.
Výskyt fuzariózy klasov na Slovensku
Výskyt fuzariózy klasov na Slovensku je závislý najmä od priebehu počasia. Všeobecne platí, že sa nejedná o celoplošnú chorobu s každoročne vysokou škodlivosťou. Takých rokov je málo a väčšinou je výskyt choroby determinovaný odrodovou skladbou, charakterom lokality a priebehom počasia. Ostatné roky pestovateľov síce skôr trápi nedostatok zrážok, napriek tomu o fuzariózu klasov núdza nie je.
Spomedzi starších ročníkov bol najtypickejším rokom plošnej epifytócie fuzariózy klasov rok 2010, kedy v rozhodujúcich mesiacoch (apríli a máji) pršalo neprestajne. Vtedy sa enormný výskyt netýkal iba fuzariózy klasov, ale aj mnohých ďalších listových chorôb, najmä septoriózy pšenice (Mycosphaerella graminicola). Fuzarióza vtedy neobišla ani ozimné ani jarné druhy obilnín a v nejednom podniku ukrojila na úrode aj niekoľko desiatok percent. Od roku 2010 sa na Slovensku už podobná situácia na obilninách nezopakovala. Vyšší infekčný tlak sa v mnohých lokalitách vyskytol ešte v roku 2014, nedávno aj v rokoch 2019 a 2020. Celoplošné a enormné napadnutie sa však od roku 2010 zatiaľ nezopakovalo.
V jednej z výskumných prác sme sledovali výskyt fuzariózy klasov pšenice letnej f. ozimnej a jačmeňa jarného a ozimného na Slovensku v rokoch 2011 - 2013. Sledovanie výskytu sa uskutočnilo na siedmych lokalitách SR patriacich do štyroch rôznych klimatických regiónov. Výskyt fuzariózy klasu (FHB) bol zisťovaný v porastoch v rastovej fáze BBCH 71 – 83) kedy boli symptómy najviditeľnejšie a najrozvinutejšie. Podiel napadnutých klasov bol na lokalitách a v rôznych rokoch veľmi variabilný, pohyboval sa v rozpätí 0 – 53,67 %. Na niektorých lokalitách južného Slovenska dokonca neboli pozorované žiadne symptómy FHB. Okrem počasia boli za nízkym výskytom určite aj vhodné predplodiny, ktorými boli v uvedených prípadoch najmä lucerna, mak a repka olejná. Bola zistená preukazná pozitívna závislosť medzi zrážkami v mesiaci máj a vizuálnym výskytom FHB. V lokalitách s nulovým výskytom fuzariózy klasov boli zrážky v máji pod dlhodobým normálom a nerovnomerne rozložené (poznámka – koncom mája obvykle obilniny kvitnú). V lokalitách a rokoch s nadnormálnym priebehom zrážok v máji boli aj výskyty fuzariózy preukazne vyššie.
Pri ďalšom výskumne sme zisťovali aký je rozdiel v napadnutí pšenice pri pestovaní v ekologickom a v konvenčnom type hospodárenia. Zistili sme, že v suchých rokoch nebol v napadnutí porastu fuzariózou klasu žiaden preukazný rozdiel. Avšak v prípade roku s nadnormálnym priebehom zrážok v máji boli v ekologickom spôsobe hospodárenia porasty napadnuté preukazne vyššie.
Samotný výskyt choroby nehovorí veľa o jej škodlivosti, nakoľko je rozdiel, či je fuzariózou napadnutý celý klas alebo len jeden klások. Preto je pri hodnotení škodlivosti vhodnejšie určiť index fuzariózy klasov, ktorý presnejšie odráža aj rozsah napadnutia. Index napadnutia klasov sa na Slovensku podľa našich prác pohybuje obvykle v rozmedzí 0,0 – 30%. Na základe indexu potom možno zostaviť stupnicu napadnutia (nízke, stredné, vysoké), ktorá z praktického hľadiska poskytne pestovateľovi presnejší obraz. Pri spomínanom sledovaní napadnutia pšenice na Slovensku bola väčšina výskytov fuzariózy klasov na úrovni stredného až nízkeho napadnutia. Iba v niektorých lokalitách a niektorých rokoch bol zistený rozsah choroby v kategórii „vysoký“. V porovnaní s prácami v iných rokoch boli výsledky podobné, čo potvrdzuje prezentované skúsenosti autora, že fuzarióza klasu nie je na Slovensku otázkou celoplošného a každoročného rozšírenia. S výnimkou roku 2010 je skôr záležitosťou konkrétnych ročníkov, lokalít a porastov.
Pri výskume fuzariózy klasov na Slovensku bol zistený ešte jeden dôležitý poznatok – zvyšujúca sa variabilita symptómov. Klasickým symptómom choroby na všetkých obilninách je oranžové alebo príbuzné sfarbenie napadnutých a odumierajúcich kláskov (príp. celých klasov), spôsobené sporuláciou patogéna. Niekedy však dochádza k napadnutiu stebla tesne pod klasom, čo vedie k totálnemu zničeniu a zbeleniu celého klasu, často bez typickej sporulácie. Výnimkou nebýva ani napadnutie klasov ešte napoly uzavretých v listovej pošve, najmä u jačmeňa. Najvýraznejšia zmena symptomatiky bola pozorovaná na ozimnom a jarnom jačmeni, menej na pšenici. Ide o tzv. hnedú kláskovú fuzariózu (názov navrhnutý autorom článku), pri ktorej absentuje typická sporulácia fuzárií a napadnuté klásky majú hnedé sfarbenie. Pri analýze druhového spektra bola z napadnutých kláskov až v 70-90 prípadov vyizolovaná huba F. poae.
prof. Ing. Kamil Hudec, PhD.
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Snímka: autor článku
Celú analýzu si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe 4/2023 na s. 30-32.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
