Pri hornom toku Rimavice to boli vrchárske usadlosti. V Podpoľaní laznícke. Okolie Myjavy je známe svojimi kopanicami. Medzi pohoriami Tríbeč a Pohronský Inovec, v okolí obce Jedľové Kostoľany, to boli štály. Osady, kde sa ľudia kedysi živili pasením kráv a oviec.
Jednou z takýchto osád je - vďaka kravám dnes už opäť malebná, - osada Modoš neďaleko Topoľčianok. Podľa slov úžasného rozprávača – Júliusa Partla – majiteľa stáda a väčšiny tunajších pozemkov dedukujeme, že nedávnu históriu Modoša a jeho okolia možno rozdeliť na 2 epochy. Prvá začínala v časoch, na ktoré si Július Partl ešte pamätá. S vrstovníkmi – deťmi tu v 70. rokoch minulého storočia pásli kravy. V obci, ktorú tvorilo okolo 20 obydlí, ich kedysi chovali okolo 60. Staršia generácia postupne vymierala, mladí sa odsťahovali.
Chotár začal pustnúť. Lúky a pasienky rýchlo obsadili samonálety krovín a stromov. Zelený lesk nahradila matná, nahnedlá šeď. A domácich chalupári. Domčeky a záhradky si skrášlili. No chotár ďalej pustol. Pre súčasnosť týchto končín bola hlavným štartérom cesta Júliusa Partla do Južnej Ameriky v roku 2010. Nevynechal návštevu tunajších fariem mäsového dobytka a koštovky stejkov. Tie mu úžasne zachutili. Rád ich potom jedával aj na Slovensku. Len ho rozčuľovalo, prečo sa u nás predávajú argentínske, nie slovenské.
Navštívil viacero našich chovateľov mäsového dobytka. Diskutoval s nimi veľmi rád. Aj s chovateľom limuzínov v Lome nad Rimavicou pánom Zubajom. Ten mu povedal: „ Čo furt táraš, čo len rozprávaš, tak si farmu sprav“. Písali sa posledné dni roku 2013. 2. januára 2014 už Július Partl sedel pri počítači a zisťoval vlastnícku štruktúru pozemkov v okolí Modoša.
Následne majiteľov, rozídených po celom Slovensku, navštevoval s ponukou kúpy pôdy. Založil ju na príbehu: „Do okolia Modoša chcem priniesť opäť dobytok, ktorý pomôže urobiť chotár takým pekným, ako bol v minulosti, keď sme tu spolu pásli kravičky.“ Príbeh zabral a až na jednu výnimku (z rodiny) mu všetci pozemky predali, resp. zamenili.
Nastala mravčia práca s ich čistením od stromov a kríkov, k tomu kvantum potrebných povolení... Pre výber plemena Galloway sa rozhodol na základe odporúčania odborníkov zo Zväzu chovateľov mäsového dobytka. Dôvodom bola potreba prispieť k skultúrneniu pozemkov. Plemeno Galloway sa pasie neselektívne a trávu orezáva, netrhá. Umožňuje tak rozvoj porastu vysokej kvality.
Nakúpili 21 plemenníc a plemenníka. 30 ha pasienkov majú v elektrických oplôtkoch. 50 jedincov divej zveri (hlavne jeleň sika) má k dispozícii 8 ha oplotených plôch. „Keby toto videli naši starí rodičia, ako to tu vyzerá teraz, od radosti by sa rozplakali“ – vyjadrila sa sesternica Júliusa Partla Milka Biela.
A aj chalupári, ktorí spočiatku spisovali petície proti chovu zvierat v okolí Modoša, si dnes pochvaľujú a fotia krotké, úžasne sfarbené kravičky a teliatka. Malý kúsok Švajčiarska na Slovensku.
Ján Huba, NPPC – VÚŽV Nitra
Celý článok je uverejnený v novembrovom Slovenskom CHOVe na s.4-6.
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
