Volám sa Betka Vlčková a som študentka SOŠ Polytechnickej v Liptovskom Mikuláši
a chcem sa podeliť o môj pohľad na potravinovú sebestačnosť a ako k nej prispievam ja.
Moja sesternica chová 4 kone, 5 kôz , 6 kozliat, capa, 4 sliepky a káčera. Pri zvieratách som každý môj voľný deň, tých je v tejto situácii naozaj veľa. Sesternica zvieratá nechová na mäso, ale pre radosť. Sliepky znášajú vajíčka, kŕmia sa všetkým čo im príde pod zobák, keďže behajú po celom dvore a hrabkajú všade, kde sa dá. Od kôz máme mlieko, keďže dojíme len 2 kozy za deň, nadojíme cca 4 litre. Ostatné kozy nedojíme, keďže jedna je kotná, druhá je mladá a ešte nepripustená a posledná má mlieko len pre svoje kozľa.
Myslím si, že aj takýmito malými krôčikmi ako je dojenie vlastného mlieka (nie krabicového, ktoré sa nedá porovnávať s domácim mliekom) a chovaním sliepok na vajíčka (vo výborných podmienkach, kde netrpia, tým narážam hlavne na klietkový chov) prispievam k potravinovej sebestačnosti.
Podľa mňa by pokojne každý, kto má dvor so záhradou mohol chovať alebo pestovať. Aj v panelákoch na balkóne môžu mať ľudia v kvetináčoch hoci len bylinky alebo nejakú zeleninu ako sú napríklad paradajky. Aj takto by ľudia mohli prispieť k potravinovej sebestačnosti u nás na Slovensku.
Je smutné, že naše dobré potraviny sa vynášajú mimo Slovenska a nám sa dovážajú veľakrát nekvalitné potraviny. Slovensko má na to byť sebestačné.
Betka Vlčková, SOŠ Polytechnická v Liptovskom Mikuláši
Partnerom iniciatívy je Farmárska revue a ASYF
