Ktoré stratégie sa vám ako agromanažérovi veľkého agropodniku osvedčili najviac v snažení zachovávať rozmer živočíšnej výroby?
Tých rozhodnutí, ktoré nám pomohli, je viac. Určite tou najvýznamnejšou vecou bola skutočnosť, že sme sa od začiatku každým rokom úspešne snažili o navyšovanie objemov výroby a tým aj výnosov.
Naše výnosy od roku 1991 stúpli z 1 mil. EUR na súčasných 6 mil. EUR. S týmto rastom sú spojené investície do výroby. Modernizácia prináša efektivitu, takže vďaka tomu je farmár schopný úspešnejšie čeliť aj výraznejšiemu poklesu cien mlieka, fenoménu, s ktorým sa v ostatných rokoch stretávame na môj vkus až príliš často. No a potom je tu akési mentálne nastavenie mysli, že toto odvetvie má svoj nezastupiteľný význam vo výžive ľudstva. Mlieko budú ľudia vždy piť.
Je diverzifikácia výroby dostačujúci nástroj k tomu, aby živočíšna výroba na Slovensku zachovala svoj súčasný rozmer?
Odpoveď na túto otázku by sa asi líšila od podniku k podniku. Byť efektívnym v živočíšnej výrobe je o súhre viacerých faktorov. Nestačí mať len viacero zdrojov príjmu, pretože živočíšna výroba je najmä o ľuďoch.
Čo možnosti finalizácie produktov a marketing smerom k zákazníkovi. Môže toto zvýšiť tržby chovateľov a tým aj podporiť ďalší rozvoj výroby?
Finalizácia produktov je jednou z foriem diverzifikácie výroby. Áno, konkrétne v našom podniku to funguje. Síce nefinalizujeme produkty živočíšnej výroby, ale ako som už spomínal, od začiatku nášho fungovania na trhu vlastníme divíziu výroby osív, čo je de facto forma finalizácie produkcie. Až 80 % produkcie rastlinnej výroby je určená pre osivárske účely. Ale v tejto súvislosti by som chcel spomenúť ešte jednu dôležitú vec. Na Slovensku sme dovolili niečo, čo sa nemalo stať. Otvorili sme cestu pre expanziu supermarketov, ktoré nie sú ochotné v dostatočnej miere spolupracovať pri predaji našej domácej produkcie. Zastúpenie slovenských potravín v obchodných reťazcov sa hýbe okolo 40 %, čo je hlboko pod priemerom Európskej únie. Aj toto je vec, ktorá sa týka ľudí. Naši ľudia dovolili, aby sem obchodné reťazce prišli a propagovali svoju vlastnú obchodnú politiku, ktorá však vonkoncom nie je v súlade s rozvojom domáceho agropotravinárskeho odvetvia. Dôsledky týchto rozhodnutí pritom budeme znášať ešte veľmi dlho. Nielen poľnohospodári a spracovatelia, ale aj samotní spotrebitelia. V Rakúsku by sa niečo také nemohlo stať. Tam preferujú domácich výrobcov, pretože vedia, že tým podporujú vlastnú ekonomiku a zamestnanosť ľudí.
Celý rozhovor s Ing. Miroslavom Juríčkom, predsedom predstavenstva Roľníckej spoločnosti, a.s., Bottovo si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe 10/2015 na s. 7-9.
