Vychádzajúc z aktuálnych čísiel o zemiakoch Slovensko možno zaradiť medzi rozvinuté štáty EÚ, ktorých výmera pestovateľskej plochy a najmä produkcia zemiakov významným spôsobom každoročne klesá.
Podľa údajov ŠÚ SR (Štatistický úrad SR) sa v roku 2012 v SR pestovalo menej ako 10 tis. ha, pričom základnou produkčnou oblasťou pestovania zemiakov na priamy konzum a výrobky zostala kukuričná pestovateľská oblasť. Produkcia sadivových zemiakov sa prirodzene rajonizovala do podtatranskej oblasti, na Horný Spiš a Liptov. V niekoľkých málo pestovateľských subjektoch v roku 2012 bolo prihlásených 588 ha na výrobu sadiva, čo zodpovedá pri reálne dosahovanej výťažnosti krytie potreby sadiva u nás asi z jednej štvrtiny. A to napriek tomu, že možnosti pestovania, prihliadnuc na vhodnosť pôdnoklimatických podmienok v typických sadivových pestovateľských oblastiach, sú nepomerne vyššie.
Na základe údajov získaných zo skúšobných staníc ÚKSÚPu, chladnejší mesiac február, na mnohých lokalitách až o 4-6°C oproti dlhodobému priemeru, a suchší a zároveň teplejší priebeh počasia v nasledujúcich dvoch jarných mesiacoch naštartovali prípravu sadiva a skorú výsadbu vo všetkých pestovateľských oblastiach Slovenska. Prvé odrody vzchádzali pomerne skoro a vyrovnane. Rýchlosť vzchádzania a neskôr kompletnosť porastov bola ovplyvnená najmä stavom sadiva po preskladnení. Porasty z podchladeného sadivového materiálu vzchádzali pomalšie, menej kompletne, čo vytváralo predpoklad a možnosť čiastočného zaburinenia. Najmä trváce (pichliač, mlieč)a neskôr trávovité buriny vypĺňali prázdne miesta po nevzídených hľuzách napriek tomu, že porasty boli herbicídmi ošetrené. Vplyvom neskorých mrazov, ktoré sa vyskytli na celom území SR v mesiaci máj, došlo k poškodeniu porastov najmä v oblastiach so skorými zemiakmi, čo spôsobilo oneskorenie prvého zberu, ako aj neskoršej ponuky domácich zemiakov na trh. Suchšie obdobie s nízkymi zrážkami vystriedal vlhký jún, na mnohých lokalitách spojený s intenzívnymi lejakmi a búrkami. Krupobitie poškodilo mnohé porasty najmä v sadivovej oblasti. Úhrn zrážok, presahujúci normál v prvých letných mesiacoch v bujných porastoch podnietil prvý výskyt plesne zemiakovej. Vo vyšších polohách v tretej dekáde júna, v nižších na najnáchylnejších odrodách, boli prvé škvrny na listoch pozorované už začiatkom júla. Účinná fungicídna ochrana v súčinnosti s nie príliš silným infekčným tlakom fytoftóry, konfrontované v provokačných pokusoch, zamedzili jej ďalšie šírenie a následnú infekciu hľúz. Druhá, silnejšia vlna plesne zemiakovej prišla na viaceré lokality v prvej dekáde augusta, avšak nízky úhrn zrážok v tomto období zamedzil prechodu choroby na hľuzy.
Naopak, doposiaľ menej významná Alternáriová škvrnitosť v druhej polovici vegetácie ničila vegetačnú plochu zemiakov v závislosti od senzitivity odrody a lokality. Napriek vhodným existenčným podmienkam počas vegetácie problémy s najdôležitejšími škodcami v zemiakoch sa nevyskytovali a to aj vďaka účinnosti registrovaným prípravkov, snáď až na poškodenia zemiakových hľúz larvami kováčika. Optimálne podmienky výskytu drôtovca, suchšia a teplejšia pôda v priebehu roka, ale najmä úsporné agrotechnické opatrenia pri predplodinách spôsobili pri mnohých pestovateľoch zemiakov kalamitné premnoženie drôtovca a zároveň vysoké percento poškodených, až nepredajných hľúz. Na základe výsledkov rozboru hľúz odrôd z jednotlivých lokalít sa aj v roku 2012 silne prejavila závislosť odrodovej citlivosti a predplodiny, vo vzťahu ku chrastavitosti obyčajnej na hľuzách. Naopak, výskyt koreňomora ľuľkového úzko súvisel s kvalitou morenia hľúz pred sadbou a miestom pestovania zemiakov. Roky 2000-2005 pestovatelia zemiakov na západnom Slovensku poznajú ako roky kalamitného výskytu stolburu na zemiakoch. Na základe používaných preventívnych opatrení po tomto období sa výskyt fytoplaziem účinne redukoval. Aj v tomto roku výskyt stolburu na zemiakoch bol len veľmi ojedinelý.
Graf: Dynamika narastania hľúz k 11. 7. dosiahnutá na skúšobnej stanici v Spišskej Belej (t/ha)
Ing. M. Tokár, ÚKSÚP Bratislava, SS Spišská Belá
Viac sa dočítate v časopise Naše Pole č. 12/2012
Spracoval Ing. Tomáš Baran, Naše Pole
Časopis Naše pole si môžete objednať na 
