Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) víta schválenie viacročného finančného rámca EÚ na roky 2014-2020, ku ktorému dospel v závere minulého týždňa summit hláv štátov a predsedov vlád členských krajín.
Hoci prijaté kompromisné riešenie nezabezpečuje úplnú vyrovnanosť všetkých poľnohospodárov v priestore spoločného európskeho trhu, z hľadiska pôvodných návrhov Európskej komisie predsa len znamená vylepšenie pozície slovenských podnikateľov v poľnohospodárskej prvovýrobe i potravinárskom priemysle v nasledujúcom programovacom období EÚ.
„Prijatie rozpočtu je pozitívnym signálom aj pre ďalšie rokovania o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na roky 2014-2020“, povedal predseda SPPK Milan Semančík. „Predpokladáme, že Rada ministrov poľnohospodárstva i Európsky parlament budú môcť teraz už pomerne rýchlo riešiť zásadné otázky, súvisiace s tvorbou pravidiel pre budúce podnikanie v agrosektore. Za dôležité považujeme tiež presadenie miery spolufinancovania z fondov EÚ na úrovni 85 % miesto Európskou komisiou pôvodne navrhovaných 75 %. Z pohľadu Slovenska bude prínosom úplné preplácanie dane z pridanej hodnoty (DPH) pri čerpaní európskych podporných prostriedkov, s čím boli v minulosti nemalé problémy. Naša krajina sa bude môcť zapojiť aj do programu boja proti nezamestnanosti mladých, na ktorý je vyčlenených celkom 6 miliárd eur. To všetko sú skutočnosti, ktoré nemožno prehliadať“.
Podľa SPPK prijaté finančné rámce a pravidlá prinesú viac flexibility pri využívaní prostriedkov určených na SPP. V súčasnosti možno presúvať z druhého piliera, teda z rozvoja vidieka, do prvého, t.j. na priame platby, len 15 % národnej obálky. V budúcom programovacom období sa však táto hranica posúva až na 25 %, čo môžu využiť krajiny s výrazne nižšími priamymi platbami. Ako hneď po skončení summitu informoval predseda vlády SR Robert Fico, využitie tejto možnosti v našich podmienkach bude znamenať zvýšenie priemernej úrovne priamych platieb slovenských poľnohospodárov z 210 eur na hektár až na 246 eur na hektár v bežných cenách. Tým by sme sa dostali zhruba na úroveň priemeru susedných krajín, vrátane Rakúska.
„Samozrejme, tento krok bude mať význam len vtedy, ak v ďalšom období dokážeme podpory v prvom pilieri nastaviť tak, aby došlo k výraznej diferenciácii platobných nárokov podľa štruktúry výroby v jednotlivých podnikoch. Výrazne vyššie podpory by mali dostávať subjekty so živočíšnou a špecializovanou rastlinnou výrobou, významnejšie sa podieľajúce na agrárnej zamestnanosti. To je však už parketa, ktorú musíme zvládnuť na národnej úrovni“, uviedol M. Semančík.
Podľa neho výsledky summitu premiérov a prezidentov členských štátov EÚ potvrdzujú, že poľnohospodárstvo sa považuje spolu s pridruženými priemyselnými činnosťami za jedno z najviac inovatívnych a dôležitých odvetví pre oživenie trhu práce v Európe. Prijaté rozhodnutie preto podporuje európsky model udržateľného a účinného poľnohospodárstva. „Pokiaľ ide o naše národné hľadisko, úprimne ďakujeme slovenskému vyjednávaciemu tímu na čele s predsedom vlády Robertom Ficom za celý priebeh rokovaní i ochotu priebežne informovať, rokovať a prijímať podnety od podnikateľskej samosprávy, vrátane SPPK“, uzavrel svoje pohľady na výsledky rokovaní o budúcom rozpočte EÚ M. Semančík.
Ing. Stanislav Nemec, tlačový hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory
