Na narastajúcich inflácii, ktorá na konci minulého roku prekročila u nás 15 % hranicu, sa takmer 30 % podieľali potraviny, z ktorých najviac zdraželi oleje a tuky.
Prečo práve potraviny zdraželi, je všeobecne známe, keďže okrem toho, že všetci potrebujeme jesť a piť, čo ovplyvňuje po nich vyšší predvianočný spotrebiteľský dopyt, sú to narastajúce ceny energii, obalov, dopravy a mzdových nákladov, ktoré napriek zvyšujúcich úrokových sadzieb zo strany ECB, zatiaľ neustupujú. V polovici decembra sme sa dozvedeli, že z dôvodu nižšieho tempa nárastu inflácie zvýšila svoje úrokové sadzby už len o 0,5 percentuálneho bodu (p.b.). Americká centrálna banka, ktorej sadzby sú dnes v rozpätí 4,25-4,5 % a o rovnaké percento aj ECB na terajších 2,75 %. Ako to ovplyvní spotrebiteľský dopyt nebudeme špekulovať, s čím však musíme počítať, že požičané peniaze na čokoľvek budú drahšie. Po sviatkoch určite poklesnú maloobchodné tržby, z čoho nebude mať „radosť“ správca verejných financií, ktorému poklesnú príjmy do štátneho rozpočtu. Tento „výpadok“ pocíti aj ukazovateľ HDP, keďže na jeho raste sa najviac podieľa domáca spotreba, ktorá bude určite nižšia.
Predaj produktov pod vlastnou značkou
Na spomínaný pokles, pod ktorý sa čoraz viac podpisuje aj pokračujúci rast zdražovania budú reagovať obchodníci celým radom marketingových akcií, akými sú týždenné zľavy, zákaznícke karty a zahraničné obchodné reťazce aj ponukou produktov privátnej značky obchodného reťazca, pri ktorých sú ceny výrazne lacnejšie, bez dopadu na ich kvalitu. Čo ale pod privátnou značkou obchodného reťazca treba rozumieť? Výrobok zabalený v obale predávajúceho, ktorý má obyčajne aj iné zloženie týkajúce sa prídavných látok, ako výrobok ponúkaný pod značkou výrobcu. Obchod tak predáva rovnaký výrobok pod značkou výrobcu ako aj obchodného reťazca, pričom cena bude rozdielna. Nižšia cena sa tak dosahuje dodaním vlastných obalov, či istým odberom väčšieho objemu výrobkov. Hygiena ako aj kvalita musí byť v oboch prípadoch dodržaná v zmysle platnej legislatívy. Vo veľkých zahraničných obchodných reťazcoch akými sú Lidl a Kaufland sa neustále podľa prieskumu zvyšuje podiel privátnych značiek. A preto sa nečudujme, že dosahujú najväčšie maloobchodne tržby v potravinách ktoré sú najviac od domácnosti dopytované ako sú mlieko, mäsové výrobky, konzervy, či cestoviny V tejto súvislosti treba povedať, že viac ako tretina domácností dáva prednosť privátnym značkám ktorých kvalita je porovnateľná aj pri nižšej cene, čo pri terajšom zdražovaní, domácnosti určite ocenia. Obchody tak pomáhajú domácnostiam lepšie znášať nikde nekončiacu infláciu.
|
Strategický plán je schválený Európska komisia po zapracovaní viac ako 300 pripomienok, nám schválila najdôležitejší písomný dokument agrárneho sektora na roky 2023 až 2027, ktorým je Strategický plán pre Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ. Z neho vyplýva, že v najbližších 5 rokoch môže náš agrárny sektor počítať so sumou 3,38 miliardy eur z európskych peňazí a zo štátneho rozpočtu so sumou 866,8 milióna eur. Okrem týchto peňazí môžu potravinári počítať aj s úvermi až do výšky 1,25 miliardy eur, ktoré môže vygenerovať prostredníctvom finančných nástrojov dodatočná 250-miliónová štátna záruka (rozpočtovaná mimo Strategický plán). Z hľadiska objemu disponibilných peňazí ide o historicky najväčší balík peňazí, ktorý ale podľa predstav rezortného ministerstva sa má využiť na zvýšenie konkurencieschopnosti či odolnosti agrárneho sektora. Za dôležité sa pokladajú zmeny pri stanovení hraníc pre priame platby na základe veľkosti farmy, s výraznejšou podporou sa počíta pre malé a stredné podniky ako aj s podporou fariem podnikajúce v oblasti s prírodnými obmedzeniami. Schválený plán nezabúda na podporu rozvoja vidieka s cieľom vytvoriť 1 500 nových pracovných miest a 430 vidieckych podnikov, čím sa má zabezpečiť upadajúca potravinová sebestačnom ako aj doterajší úpadok slovenského poľnohospodárstva. Súčasťou plánu sú nové ekologické dotácie, ktorých podstatou je motivovať poľnohospodárov, aby doteraz veľké pestovateľské plochy s jednou plodinou znižovali na menšie plochy do 50 hektárov a v chránených územiach na 20-hektárové plochy. |
Róbert Hölcz, ekonóm
