Basf daxur

Basf systiva

Basf systiva

Streda 24.júla 2024, meniny má Vladimír, zajtra Jakub

Horšia plodnosť, nadmerný rast paznechtov, príbuzenská plemenitba a nízka produkcia mlieka – šľachtenie na geneticky bezrohé zvieratá má svoje výhody, ale aj výzvy. Toto sú skúsenosti farmárov.

Pri chove bezrohých zvierat sa predíde nepríjemnému odrohovaniu a nebezpečenstvu rohatých zvierat v stáde. Aj na trhu a na aukciách sú geneticky bezrohé zvieratá trendom, ktorý nie je krátkodobý. Aj vzhľadom na 28-dňové pravidlo pri preprave teliat a diskusiu o tom, či sú za odrohovanie zodpovední chovatelia alebo výkrmcovia, je chov geneticky bezrohých teliat čoraz zaujímavejší.

Podľa svojich vyjadrení vidí prof. Dr. Brade rohaté plemená ako INRA 95 na pokraji vyhynutia. Farmári hovoria o svojich skúsenostiach s týmto problémom a o smere, ktorým sa uberajú vo svojom chove.

Farmárka Barbara Kurz: „Používajte len v menšej miere bezrohé zvieratá, pretože mladé kravy majú pre mňa stále príliš málo mlieka. Mala som aj bezrohé zvieratá, ale s extrémnym rastom paznechtov. Myslím, že to chce ešte pár rokov šľachtenia.“

Farmárka Linda Reiss: „Moja skúsenosť: „Čím viac rohov chýba, tým viac chýba aj mozgu.“ Máme veľa bezrohých zvierat, jednoducho kvôli ekonomike práce, ale najmä homozygotné teľatá zvyčajne nie sú len bezrohé, ale aj tak povediac „bez mozgu“."

Farmárka Friederike Wellhausen: „Na aukciách sa rohaté zvieratá len ťažko predávajú alebo sa nedajú predať. Často sa však kritizuje aj to, že sa stráca pôvodný „typ“ (Charolais). Spoliehame sa teda na kombináciu bezrohých a rohatých. Z ekonomického hľadiska je však dobré, že odrohovanie už nie je potrebné a chov medzičasom výrazne pokročil v kvalite býkov.“

Farmár Carsten Rethmeier: „Boli sme pri tom od začiatku, čo zničilo mnoho rodín s chovom kráv. Teraz začíname opäť pomaly, berúc do úvahy genómové počty.“

Farmár Nico Willauer: „Závisí to od plemena. Medzi holštajnmi sú veľmi dobré býky, najmä medzi červenými holštajnmi. Ale, samozrejme, býk musí vždy vyhovieť, ale bezrohovosť nie je ako hlavný dôvod.“

Farmárka Alexandra Srümpf: „Na fleckvieh z času na čas používam dobytok bez rohov, aj keď vybrané býky, bohužiaľ, nedokážu držať krok s ostatnými. V dôsledku toho musíte ešte presnejšie vybrať, ktorý býk sa môže použiť pre ktorú kravu. Teraz mám v maštali niekoľko starších kráv, ktoré sú naozaj dobré. Mojím želaním by bolo mať v určitom okamihu iba geneticky bezrohé kravy a momentálne inseminujem asi 20-25% kráv na bezrohosť. Tiež verím, že bezrohosť je budúcnosť. Jediná výnimka by bola, ak by sa problém s vlkmi v regióne zhoršil a skutočne by došlo k usmrteniu dobytka vlkom, radšej by som mala na pastvinách dojnice a mladý dobytok s rohmi.“

Farmárka Sarah Pöhlmann: „Už viac ako 10 rokov máme rohaté kravy a pobehuje nám aj niekoľko bezrohých. V rámci stáda s tým nie sú žiadne problémy, keďže v maštali máme len malé stádo 40 dojníc. Mne osobne genetická diverzita homozygotných bezrohých plemenníkov jednoducho nestačí. Musíte si dávať pozor, aby sa neskrížili. Najmä preto, lebo mnoho žiadaných býkov je v krvnej línii s býkom Mahango a niekedy sa nehodia k danej krave. Preto asi v budúcnosti zostanem pri rohatých kravách, pretože nám to funguje bez problémov. Nakoniec sa každá farma musí sama rozhodnúť, či sa rozhodne pre bezrohé kravy.“

Farmár Jan-Hendrik Puckhaber: „Bezrohosť máme už viac ako 10 rokov. Celé stádo je teraz na vyše 95 % bezrohé. Z času na čas niektoré jedince z prenosu embryí sú aj rohaté. Najväčší problém je potom ich odrohovanie. Zdá sa, že to naozaj nemá vplyv na výkon: Momentálne dojíme 41 litrov denne na dojnicu.

 

Z agrarheute.com preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC-VÚŽV Nitra

Snímka: F. Anthea Schaap

Predplatné Agromagazínu

AGROMAGAZÍN je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho ZADARMO.

Viac o predplatnom Agromagazínu

pottinger

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov