Biologická aktivita je hnacím motorom pôdnej úrodnosti. Živá zložka pôdy (tzv. pôdny edafón) sa významne podieľa na schopnosti pôd zabezpečovať najdôležitejšie biologické, chemické a fyzikálne procesy. Do tohto cyklu vstupuje prirodzeným spôsobom vápnenie pôd, ktoré zabezpečuje udržiavanie optimálnych podmienok pre rozvoj a aktivitu pôdnych organizmov.
Formovanie pôdnych agregátov
Pozitívny prínos osvety v oblasti pôdoochranných technológií odkrýva úžasné zákonitosti symbiózy mikrobiálneho pôdneho prostredia. Pre aktuálny, na značnej časti orných pôd nie priaznivý stav pôdnej štruktúry majú pôdoochranné technológie významný revitalizačný efekt.
Nárast mikrobiálneho života a zlepšenie prekorenenia jednoznačne prispieva k stabilizácii pôdnych agregátov. Pozitívam, ktoré sa dejú na úrovni pozorovateľného prostredia (agregáty väčšie ako 1 mm) však predchádzajú procesy odohrávajúce sa na úrovni voľným okom nepozorovateľného prostredia - nazvime ho povedzme akýmsi „nano-prostredím“. Je to prostredie ílovito-humusových komplexov (<63 µm/mikrónov), ktorých vytváranie predstavuje prvotný krok formovania správnej pôdnej štruktúry - Obrázok 1.
Dôležitosť vápnenia pri bezorebných technológiách
So zmenou prístupu k spôsobu spracovania pôdy je nevyhnutné zohľadniť jednotlivé špecifiká distribúcie živín. Obrázok 2 - popisuje rozdiely v nameranom pH pôdy pri konvenčnom spracovaní a technológii priamej sejby (No-till).
Keďže okyslenie prichádza vždy zhora (zrážky, hnojivá), najvrchnejšia časť pôdy má tendenciu najrýchlejšieho okysľovania. V prípade premiešania pôdy v profile 0-15 resp. 0-20 cm je toto rozloženie kyslosti viac-menej rovnomerné.
Zložitejšia situácia nastáva v prípade technológie priamej sejby, kedy je povrch premiešaný iba minimálne alebo nie je premiešaný vôbec a dochádza na ňom ku kumulácii kyselín – katiónov vodíka (H+).
Permanentné pokrytie povrchu samozrejme výrazne redukuje riziko erózie (rozplavovania agregátov), avšak kumuláciou kyselín dochádza k výraznému zníženiu hodnoty pH, čo má napr. v prípade živín s minimálnou pohyblivosťou ako fosfor (P) relevantný dosah na jej čerpanie.
Pôdna kyslosť sa v tomto prípade stáva „tichým zlodejom“ úrodnosti. Problémom s akumuláciou kyslosti vo vrchnej vrstve je potrebné venovať náležitú pozornosť aj z dôvodu, že tento stav zvyčajne neodhalí ani pôdny rôzbor. Ten sa prirodzene robí sondou/vpichom - odobratím vzorky z celého pôdneho profilu (0-20 cm) a následným premiešaním.
V prípade analýzy Katiónovej Výmennej Kapacity (KVK) v rôznych hĺbkach profilu 0-20 cm, dostávame pri oboch formách spracovania pôdy jednoznačne rozdielne výsledky.
Grafy na Obrázku 3 - mapujú v prípade No-till rozdielnu disponibilitu voľného vápnika (Ca2+), zvýšený obsah katiónov vodíka (H+) t.j. kyselín v najvrchnejšej vrstve, či jednoznačne zvýšenú mobilitu hliníka (Al3+) - práve ten je sekundárnym problémom, nakoľko pri náraste pôdnej kyslosti získava mobilitu a pôsobí toxicky na koreňové vlásočnice.
Celý článok bol publikovaný v AGROMAGAZÍNe 6/2024 na stranách 16 – 17.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Patrik Ciklaminy, Calmit, spol. s r. o.
