23. januára 2024 predložila rakúska, francúzska a talianska delegácia na Rade EÚ pre poľnohospodárstvo spoločný list, kde spochybňujú laboratórne mäso. Túto iniciatívu podporili ďalšie krajiny EÚ vrátane Slovenska.
V liste sa uvádza: „Európski poľnohospodári prispievajú k približne 1,3 % európskeho HDP, no ich úsilie o zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a zvýšenej sebestačnosti, ako aj o poskytovanie vysokokvalitných a bezpečných potravín občanom je oveľa vyššie. Európski poľnohospodári sú určite chrbtovou kosťou vidieckeho hospodárstva, ako aj prosperujúcimi a vitálnymi vidieckymi oblasťami, pretože ich pestujú udržateľnými postupmi podporovanými SPP a chránia kultúrnu krajinu a životné prostredie. Európske poľnohospodárstvo tiež vyniká svojím prístupom založeným na farme a prvovýrobe. Toto všetko zaručuje SPP.
Paralelne sa na celom svete objavujú niektoré nové postupy výroby potravín na báze umelých buniek vypestovaných v laboratóriu. Tieto praktiky však predstavujú hrozbu pre primárne poľnohospodárske prístupy a skutočné metódy výroby potravín, ktoré sú jadrom európskeho modelu poľnohospodárstva. Tieto nové postupy zahŕňajú produkciu mäsa pomocou technológie kmeňových buniek, ktorá si vyžaduje tkanivo zo živých zvierat. Vývoj tejto novej laboratórne kultivovanej výroby potravín vyvoláva mnoho otázok, ktoré musia byť dôkladne prediskutované medzi členskými štátmi, Komisiou, zainteresovanými stranami a širokou verejnosťou“.
Zainteresované krajiny trápia niektoré nezodpovedané otázky ohľadne laboratórneho mäsa:
Etické otázky: „Zatiaľ čo sa EÚ rozhodla zakázať hormonálne upravované mäso alebo potraviny vyrobené z klonovaných zvierat, boli by sme pripravení povoliť laboratórne kultivované mäso? Môže sa bunková výroba mäsa považovať za alternatívu chovu zvierat, ktorá je šetrnejšia k zvieratám, ak nezahŕňa zabíjanie zvierat?“.
Ekonomické otázky: „Ako máme zaručiť životaschopnosť chovu dobytka a vidieckych oblastí? Ako máme zabrániť vytváraniu monopolov alebo oligopolov na trhu s potravinami? Ako máme zabrániť vzniku nových závislostí a zároveň opätovne potvrdiť, že je nevyhnutné zaručiť našu strategickú autonómiu v potravinárskom sektore?“.
Otázky udržateľnosti: „Ako máme udržiavať trávnaté plochy a extenzívne poľnohospodárske postupy, a to aj v znevýhodnených a horských oblastiach, ktoré poskytujú neoceniteľné environmentálne služby, ako je skladovanie uhlíka, bez dobytka? Aká je skutočná uhlíková stopa týchto techník výroby mäsa v laboratóriu?“.
Sociálne otázky: „Ako zabezpečíme, aby sa rozdiely medzi spotrebiteľmi, pokiaľ ide o cenovú dostupnosť pravých mäsových výrobkov, nezvýšili?“.
Obavy o verejné zdravie: „Ako máme zaručiť bezpečnosť technológie kmeňových buniek, aby sme predišli zdravotným rizikám pre spotrebiteľov?“.
Problémy transparentnosti: „Ako máme zaručiť, že spotrebitelia budú plne informovaní o výrobných metódach vrátane toho, či výrobok pochádza z tretej krajiny?“.
Právne aspekty: „Poskytuje súčasné nariadenie o nových potravinách vhodný a komplexný rámec na posúdenie potenciálnych rizík spojených s týmito výrobkami, pričom sa plne zohľadňuje zásada predbežnej opatrnosti?“.
V tejto súvislosti štáty žiadajú o širší prístup k bunkovej produkcii mäsa s cieľom zohľadniť tieto otázky a výsledky diskusií, ktoré sa majú uskutočniť s členskými štátmi a európskou občianskou spoločnosťou pred prijatím akýchkoľvek rozhodnutí o povolení na uvedenie na trh. Pripomínajú, že EÚ doteraz nikdy neudelila žiadne povolenie na živočíšne produkty založené na technikách kultivácie buniek. Preto je potrebný transparentný, vedecky podložený a komplexný prístup na posúdenie vývoja umelej bunkovej výroby mäsa, ktorá podľa ich názoru nepredstavuje udržateľnú alternatívu k primárnej farmárskej produkcii.
V súčasnosti neexistuje povolenie ponúkať mäso z buniek na trhu EÚ, pretože takéto nové potraviny si pred povolením na trh vyžadujú posúdenie zo strany Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) s ohľadom na možné zdravotné riziká. Okrem toho mäso vypestované v laboratóriu nepredstavuje ekologickejšiu alternatívu k mäsu vyrobenému z hospodárskych zvierat, ani nezabezpečuje vyššie normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat. Počiatočné štúdie tiež ukazujú zlú klimatickú rovnováhu mäsa vypestovaného v laboratóriu a naznačujú veľmi energeticky náročný proces, ktorý vytvára až 25-krát viac ekvivalentov CO2 na kilogram vyrobeného mäsa v porovnaní s pravým mäsom.
Podpísané krajiny: Rakúsko, Francúzsko, Taliansko, Česká republika, Cyprus, Grécko, Maďarsko, Luxembursko, Litva, Malta, Rumunsko a Slovensko.
Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC-VÚŽV Nitra
Snímka: news.sky.com
