Maurícius ponúka pohľadnicové zábery na každom kroku. Jeho malebnosť je reálna, grafici sa pri úpravách fotiek do katalógov príliš nezapotia. Biele pláže a nebo, ktoré definuje modrú a do toho sýto zelené palmy lemujúce pobrežie. Páriky si tu sľubujú pri západe slnka svoju večnú lásku, domorodci sú neustále usmiati, jedlo je čerstvé a chutné. Mám však pre vás jedno dôležité upozornenie: nezabudnite sa poriadne, a tým myslím PORIADNE, natierať opaľovacím krémom. V opačnom prípade sa vám môže stať toto...
Centrálny trh v Port Louis (Maurícius)
Hlavné mesto tohto ostrova je ľúbezné. My sme v ňom hľadali lekáreň, pretože sme sa v prvý deň nášho pobytu na tomto ostrove nechtiac spálili do boľavej červenej. Našli sme ju, objavili sme však aj niečo iné – tržnicu. Stará budova ešte z čias francúzskej koloniálnej éry sa nachádza medzi domami. Zaujala ma hneď po nakuknutí. Voňala! Morom, ovocím. Teda aspoň tak som ju vnímal ja.
Moji spolucestujúci sa chytili za nosy a odmietli do toho “smradu“ vstúpiť. Mňa priťahoval. Takto si predstavujem miesto, kde starý Hemingwayov rybár Santiago predáva svoje ryby. Vidím, ako prichádza ráno s plným vozíkom (áno, poznám reálie, píšem o jeho ranom období rybárskej kariéry, nie vrchole, ktorý zachytil Ernest), ako sa preplieta uličkami, na ktorých ostatní predajcovia rozkladajú svoje stánky. Zdravia sa, usmievajú, jeden druhému pripáli cigaretu, zaželajú si úspešný deň.
Miestnych, predávajúcich ryby, ovocie, zeleninu, korenie, topánky, noviny, ktorí sa mu podobali, som tu videl veľa. Krásni, hrdí, možno chudobní, avšak pôsobiaci šťastne a pokorne. Nosom sa do mňa neprestajne dostávala esencia mora, oči boli priam paralyzované farebnosťou ovocia, a zo starých zaprášených okien na to všetko svietilo tak úžasné svetlo, akoby sa niekto rozhodol osvetliť tento interiér, aby tu natočil film.
Do toho lampy snáď ešte z koloniálnych čias. Kúpil som si tie najlahodnejšia banány, aké som v živote jedol. Vyšiel som, podal ich tým, ktorí majú fajnové nosy, urobil pár krokov do uličky s ďalšími predajnými stánkami. Po chvíli som sa však zastavil. Otočil sa, vrátil sa späť. Musel som to vidieť ešte raz. Potreboval som si ten pohľad uložiť niekde v sebe, a to odporúčam, ak by ste sa v Port Luis ocitli, aj vám… Tí moji horenosi totiž dodnes ľutujú, že si tento trh nechali ujsť.
Text a snímky: Karol Kováč
