Len aktívnou spoluprácou s poľnohospodármi a potravinármi,
ktorí sú v skutočnosti naozaj schopní podieľať sa na zabezpečení surovinovej a potravinovej sebestačnosti Slovenska, môže vláda naplniť svoje programové vyhlásenie v časti poľnohospodárstva a potravinárstva. Inak sa z Programového vyhlásenia vlády stane len ďalšia zo všeobecných agropotravinárskych slohových prác.
Programové vyhlásenie vlády SR v časti agropotravinárstva si dáva za cieľ zvýšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska a s ňou aj podiel domácich potravín v obchodoch. Vítame túto ambíciu, avšak programové vyhlásenie si v mnohých veciach protirečí.
Ak by malo prísť k naplneniu cieľov programového vyhlásenia vlády v časti poľnohospodárstva a potravinárstva, SPPK vníma tento dokument ako výzvu na spoluprácu a komunikáciu medzi Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou /SPPK/. Je to totiž práve SPPK a jej členovia, ktorí sú schopní podieľať sa na reálnom zabezpečení surovinovej a potravinovej sebestačnosti Slovenska. Napríklad len jej členovia chovajú takmer 80% hovädzieho dobytka na Slovensku.
„Naši členovia spolu so svojimi zamestnancami aj v čase pandémie koronavírusu dokázali svoju vernosť slovenskej pôde a spotrebiteľovi. Našim úsilím a prácou mohol mať spotrebiteľ na stole čerstvý chlieb, maslo, vajcia či cukor. Tým, že nám dôveruje on, vystavuje istý apel aj smerom k politike“, uviedol predseda SPPK Emil Macho.
Zvyšovanie potravinovej sebestačnosti krajiny je preto dnes kľúčovejšie ako kedykoľvek predtým. Pozitívny signál vlády smerujúci k určeniu prioritnej úlohy poľnohospodárstva a potravinárstva ako strategického odvetvia národného hospodárstva však musí vychádzať z reálneho stavu a historickej štruktúry domáceho agropotravinárskeho priemyslu.
„Ambícia vlády zvyšovať potravinovú sebestačnosť krajiny, ktorú máme stále na žalostnej úrovni - hlboko pod 50%, je dobrá. Malí farmári majú svoje nezastupiteľné miesto v štruktúre slovenského poľnohospodárstva. Nemôžeme ale podporovať malých na úkor stredných a veľkých. Treba si na rovinu povedať, že malí túto krajinu neuživia. To je fakt. Pozrime sa do sveta. Keď strední a veľkí poľnohospodári nevedia konkurovať svetu a Európe, ako to urobia malí farmári? To si skutočne myslíme, že bravčové mäso, jahody, ovocie, zelenina sa k nám dovážajú z malých fariem? Nepodľahnime, prosím, naivnej predstave. Strední a veľkí poľnohospodári, ktorí chovajú zvieratá a pestujú zeleninu, si zaslúžia uznanie a nie strach z ďalšieho vývoja. Súčasní poľnohospodári nie sú zodpovední za kolektivizáciu, ktorá sa uskutočnila pred 70 rokmi. Potravinovú sebestačnosť Slovenska je potrebné budovať postupne a za účasti reálne fungujúcich aktívnych poľnohospodárov a potravinárov, bez ohľadu na veľkosť podniku“, uviedol v reakcii na programové vyhlásenie vlády E. Macho.
SPPK veľmi pozitívne vníma fakt, akým spôsobom chce vláda pristupovať k odstráneniu subjektívnych kritérií a jednotkových nákladov pri investíciách. Tém na odbornú diskusiu je však veľmi veľa. Od presnej výšky štátnej pomoci, ktorá musí byť porovnateľná s okolitými krajinami, cez systémové zásahy pre spracovateľský potravinársky priemysel, vďaka ktorým sa zvýši konkurencieschopnosť domácich výrobcov.
„Stále veríme slovám predsedu vlády Igora Matoviča, že odbornosť a skúsenosti z praxe budú prioritou a že sa nám spoločne podarí naplniť hlavný cieľ Programového vyhlásenia vlády, ktorým je potravinová sebestačnosť Slovenska“, dodal predseda SPPK Emil Macho.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je preto pripravená na okamžitú diskusiu o ďalších krokoch, ktoré súvisia so zvyšovaním potravinovej sebestačnosti štátu a tým aj napĺňaním prijatého Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020-2024.
Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK
