Štvrtok 22.februára 2024, meniny má Etela, zajtra Roman/Romana

Znižovanie produkčného potenciálu pôd v dôsledku straty niektorých dôležitých atribútov (pôdna štruktúra, biologická aktivita) sa prejavuje v zvýšenom záujme o problematiku vápnenia. Napriek tomu, že prevažná časť vápnenia pôd sa realizuje formou aplikácie vápenatých hmôt na strnisko po žatve, existuje viacero overených spôsobov ako plnohodnotne realizovať vápnenie aj v jarných mesiacoch – pred zakladaním porastov jarín.

Vápnenie pôd plní 3 základné úlohy

Fyzikálnu: úprava pôdnej štruktúry (vzdušný režim, skladovanie vlahy, prevencia zhutnenia)

Chemickú: regulácia kyslosti (dostupnosť živín, mobilita hliníka a ťažkých kovov, katiónová výmenná kapacita – teda schopnosť viazať a uvoľňovať katióny)

Biologickú: biologická aktivita (mineralizácia, nitrifikácia, tvorba humusu). Bez ohľadu na to, či je vápnenie realizované po žatve (júl-október), alebo pred výsevom jarín (február-apríl), jeho správna realizácia je podmienená dostatočným množstvom zrážok, a čo najjemnejším mletím vápenatého materiálu.

Zrážky sú zdrojom kyselín (H+), ktoré sa podieľajú na rozklade uhličitanov (CaCO3), a uvoľňovaní katiónov vápnika (Ca2+) do pôdy. Mletím na jemné frakcie (>0,12 mm) zabezpečujeme dokonalú pokryvnosť pôdy materiálom, inými slovami – zabezpečujeme čo najlepší kontakt vápenatého materiálu s pôdnymi kyselinami. Mletie je teda v podstate zväčšovaním kontaktnej plochy – jedným z hlavných atribútov používaného vápenatého materiálu. Kontaktná plocha práškového a granulovaného materiálu je v tomto prípade neporovnateľná!

Čo je cieľom vápnenia pred výsevom jarín?

Cieľom jarného vápnenia je predovšetkým úprava pôdnej štruktúrydodávka voľne dostupného vápnika (Ca2+). Plodiny ako cukrová repa, sója či kukurica reagujú na kvalitu pôdnej štruktúry mimoriadne citlivo. Príkladom z praxe je tvorba pôdnych prísuškov, ktoré vznikajú pri nedostatočnom nasýtení vápnika v pôde. Pôdne prísušky výrazným spôsobom komplikujú správny vodo-vzdušný režim.

Obrázok 1 popisuje v prvom prípade správny kolobeh vstupu kyslíka (O2) do pôdy a prechod (CO2) mimo pôdny profil. V druhom prípade pôdny prísušok spôsobuje obmedzený prechod (CO2) z pôdy - jeho kumulácia v horných vrstvách pôdneho profilu pri reakcii s vlahou (H2O) vytvára kyselinu uhličitú (H2CO3), ktorá sa rozpadáva na bikarbonáty a katióny vodíka (H+), ktoré sú zdrojom ďalšieho okysľovania.

V prípade pôd kde bolo dlhodobo zanedbávané vápnenie, je z pohľadu jarného vápnenia okrem úpravy pôdnej štruktúry, cieľom aj neutrálizácia pH pôdy. Na kyslosť pôdy má v tomto prípade vplyv zrážková činnosť, keďže približne 600 mm zrážok odčerpá z pôdy skoro 500 kg čistého vápnika v podobe (CaO). Zrážková voda = pH približne 4,8 – 4,9.

Výber vhodného materiálu

Pri jarnom vápnení máme z pohľadu času potrebného na reakciu v pôde výrazne obmedzenejšie možnosti ako pri letnom, resp. jesennom vápnení. Tejto skutočnosti je potrebné prispôsobiť výber vhodného materiálu, ide totiž o jeden z najdôležitejších atribútov úspešnosti celej realizácie vápnenia.

 

Celý článok nájdete v AGROMAGAZÍNe 2/2023 na stranách 24–25.

Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.

Patrik Ciklaminy, Calmit, spol. s r. o.

naj agromanažér 2023

Chovmat banner

agropoistenie

Predplatné Agromagazínu

AGROMAGAZÍN je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho ZADARMO.

Viac o predplatnom Agromagazínu

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov