Prinášame vám úryvok z rozhovoru s generálnym riaditeľom Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra a riaditeľom Výskumného ústavu potravinárskeho Ing. Martinom Polovkom, PhD.
NPPC pracuje na celom rade výskumných projektov, ktorých ambíciou je efektívne prepojenie vedy a praxe. Ktoré témy v agrosektore momentálne rezonujú najviac?
Projekty, ktoré aktuálne máme a ktoré sa snažíme kontinuálne získavať, vyplývajú z podstaty nášho poslania a financovania. Sme rezortná príspevková a zároveň výskumná organizácia, pričom príspevok nášho zriaďovateľa pokrýva necelých 50 % ročných výdavkov potrebných na náš chod. Aj preto sa snažíme aktívne hľadať nové projekty zamerané na problémy, ktoré spoločnosť má. Projekty sú v súlade s naším celkovým zameraním.
NPPC momentálne pozostáva zo štyroch kľúčových výskumných ústavov, ktoré sa venujú rastlinnej výrobe, živočíšnej výrobe, pôde a potravinám. Nami riešené projekty sú zamerané práve na tieto oblasti.
Osobne pociťujem potrebu ďalšieho zintenzívnenia spolupráce s praxou, aby nás prax nevnímala len ako organizáciu vyplácajúcu (občas) nejaké podpory, pretože našou primárnou úlohou je prinášať nové poznatky, inovácie a sprostredkovávať ich všetkým, ktorí ich majú možnosť využiť vo svoj prospech.
Nie je tajomstvom, že agrárny výskum ostáva v SR dlhodobo finančne poddimenzovaný. Ak by sme sa mali v tejto oblasti porovnávať s ďalšími krajinami EÚ, v akej pozícii sa momentálne nachádzame?
Žiaľ, skutočne sa v tejto metrike nachádzame na chvoste EÚ. Rád by som povedal, že to je posledná tretina rebríčka krajín EÚ, no v skutočnosti sme v jeho poslednej desatine. Slovensko dáva na vedu, výskum a inovácie necelé 1 % HDP. Svetový priemer je približne trojnásobný oproti tomu, čo dávame my.
Niektoré úlohy, ktoré riešime, si vyžadujú dlhodobé, systematické financovanie. Určité kontinuum, aby ste mali k dispozícii získané dáta v nejakom logickom slede, dokázali si od nich odfiltrovať extrémy a to sa nedá urobiť za pol roka. A nedá sa to urobiť za „päť korún“, pretože vy potrebujete mať stabilitu aj v oblasti financovania výskumných aktivít. Samozrejme, má to byť podmienené výsledkami.
Keď som sa uchádzal o funkciu generálneho riaditeľa NPPC, tak som povedal, že i vo vede a výskume existujú merateľné ukazovatele, ktoré sú viazané na výsledky. Môže sa vám nedariť rok, dva roky, no za tri roky by ste už mali mať výsledky v podobe publikácií, patentov alebo iných odborných výstupov. Vo vede platí také príslovie „publish or perish“, teda „publikuj alebo zhyň“. Čiže aj veda musí mať výsledky.
Ale je dôležité, že keď človek začne niečo robiť, aby vedel, že svoju prácu bude mať možnosť dokončiť, že z toho bude reálny výstup. A na ten výstup potrebujete financie, priestor a čas. Úprimne si treba povedať jednu vec. Výskum má svoju cenu. Aby som ho mohol robiť, potrebujem zaplatiť odborníkov, ktorých nenájdem len tak na ulici. Musia sa profilovať, musia sa tomu odborne venovať.
Musím mať prostriedky na realizáciu výskumu, to znamená potrebujem laboratórne a experimentálne zázemie, kde dokážem dáta získať, overiť a spracovať. Častokrát sa nám stáva, že ku nám príde niekto s dopytom a keď mu vyčíslime, čo by ho to stálo, tak ostane prekvapený, pretože si myslí, že keď zaplatil štátu dane, tak túto službu bude mať zadarmo. Lenže my takto nedokážeme dlhodobo fungovať. Je ideálne, ak sa nejaká služba dá zafinancovať pomocou iných zdrojov, napríklad cez projekty formou projektovej spolupráce, no nikto nemôže spravodlivo očakávať, že budeme robiť zadarmo.
V mnohých krajinách, kde je výskum efektívne prepojený s praxou, býva normou, že poľnohospodári si za výskum a následné poradenstvo platia sami. Je tento model (ako napr. funguje v Holandsku) aplikovateľný aj pre SR?
Úprimne, implementácia takéhoto plne komerčného systému realizácie výskumu a poradenstva je v našich podmienkach v súčasnosti ťažko realizovateľná, nakoľko agrosektor je dlhodobo finančne výrazne poddimenzovaný. Poľnohospodári a potravinári, žiaľ, nemajú vybudovanú trvalo stabilnú ekonomickú základňu, ktorá by im dovoľovala generovať stabilné zisky.
Potom sú často nútení čakať na to, akým smerom putujú podpory a na základe nich koncentrujú svoje činnosti. Samozrejme, neplatí to paušálne pre všetkých. Investičný dlh odvetvia je obrovský, veď len v potravinárstve sa odhaduje medzi 800 mil. EUR až 1 mld. EUR. Môj názor v oblasti financovania výskumu a poradenstva farmármi je taký, že áno, farmári by si mali platiť tieto služby, no otázka znie, či je férové čakať od nich financovania a v akej miere, ak majú sami problémy ekonomicky prežiť.
A z toho plynie aj ďalšia vec. Farmári neprídu za vami, že by potrebovali inovovať svoje výrobky alebo zlepšiť nejakým spôsobom svoju konkurencieschopnosť na trhu, lebo vedia, že to nemajú z čoho zaplatiť. My sa samozrejme snažíme nájsť nejaký model ako im pomôcť – vo forme projektového riešenia, to znamená, ak je nejaký projekt, tak zapojiť ich do neho a takto vyriešiť ich problém spoločne. No nie vždy sa takéto príležitosti naskytujú.
Hovorili ste, že zriaďovateľ pokrýva zhruba polovicu výdavkov NPPC. Na druhú polovicu si musí NPPC aktívne zarobiť samé. Kde sú ďalšie možnosti odkiaľ čerpať financie na vedu a výskum?
Domáce možnosti sú do značnej miery limitované. MPRV SR v podstate nemá agentúru, ktorou by vedelo zastrešiť takéto aktivity, aj keď verím, že sa to čoskoro zmení. Hľadáme financie v rezorte školstva, ktoré je však taktiež značne finančné poddimenzované. I preto úspešnosť takýchto grantových výziev býva medzi 20 až 25 %.
Osobne sa mi veľmi páči schéma investičných voucherov pod gesciou Ministerstva hospodárstva, ktorá by mohla byť v budúcnosti k dispozícii aj na MPRV SR. Je to schéma, ktorá funguje, pričom ide o projekty do 15 tis. EUR, ktoré spájajú vedu a prax a prinášajú reálne výsledky. Gro zdrojov však stále potrebujeme hľadať na úrovni EÚ, pričom tu je najväčším zdrojom Európska komisia so svojím programom Horizont Europe a jeho tzv. Misiách a partnerstvách.
Snažíme sa zapojiť do viacerých partnerstiev - venujeme sa otázkam bezpečnosti potravín, manažmentu dát a údajov v poľnohospodárstve a potravinárstve a podobne. Tieto partnerstvá sú pritom aj významným generátorom kontaktov a príjmov pre realizáciu ďalších výskumných aktivít. Samozrejme, hľadáme uplatnenie aj v Pláne obnovy a ďalších schémach.
David Karkulín, AGROBIZNIS
Snímka: Marián Dukes, AGROBIZNIS
Celý rozhovor si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe 03/2023 na s. 20 – 22.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
