Prinášame vám skrátenú verziu rozhovoru s členmi predstavenstva PD Ďumbier Brezno Petrom Lukáčom, Róbertom Žatkom a Igorom Hudecom, ktorý sme publikovali v májovom AGROMAGAZÍNe.
Gro vašej výroby sa točí okolo produkcie mlieka. V ťažkých ekonomických časoch hľadáte alternatívy ako robiť túto komoditu rentabilne. Už dávnejšie ste v tejto oblasti rozbehli významný projekt. Mohli by ste nám ho priblížiť?
R. Žatko: Počas nášho sedemnásťročného pôsobenia v odvetví prvovýroby mlieka sme zažili viacero cenových turbulencií s touto komoditou, pričom boli i časy, keď sme predávali mlieko aj za 11 centov za liter. Preto sme si povedali, že budeme aktívne hľadať spôsoby ako priniesť pridanú hodnotu pri výrobe mlieka.
Keďže ceny spracovateľov neklesali až tak ako prvovýrobcom mlieka, priviedlo nás to na myšlienku realizácie investície do vlastnej regionálnej mliekarne, ktorá by dokázala spracovať väčšinu ak nie celú našu produkciu mlieka a tým zásobovať našimi produktmi región Horehronia. Určitú skúsenosť so spracovaním mlieka sme už mali, keďže v jednom z našich podnikov v PD Uhrovec sa roky vyrábali z ovčieho mlieka ovčia hrudka, bryndza a žinčica.
V prvej fáze projektu Breznianskej mliekarne Agravital sme sa rozhodli, že začneme vyrábať základné mliečne produkty ako je mlieko, maslo a tvaroh. Postupne sme však prišli na to, že v tejto oblasti je obrovská konkurencia a navyše sme si uvedomili aj to, že v našom regióne v tom čase nebol dostatok spotrebiteľov, ktorí by chceli uprednostniť kvalitu nad cenou. Preto sme zmenili stratégiu a v ďalších fázach projektu sme rozšírili portfólio výrobkov a aj vďaka ich propagácii sa nám podarilo zvýšiť počet našich zákazníkov. Teší ma, že naše pôvodné ciele, ktoré sme si predsavzali, sme už naplnili.
P. Lukáč: S týmto projektom sme spočiatku vstúpili pre nás do neznámych vôd spracovateľského priemyslu. Podarilo sa nám však nájsť odborníkov, ktorí naozaj vidia do spracovania mlieka. Pre malú farmársku mliekareň je pomerne zložité robiť široké portfólio výrobkov, no aby sme uspokojili danú klientelu, ktorá má záujem o prémiové produkty a ktorá si chce kúpiť v tejto kvalite celé portfólio mliečnych produktov, rozhodli sme sa v roku 2018 v rámci 2. fázy projektu rozšíriť ponuku popri mlieku, masle, tvarohu, jogurtových nápojoch a zakysaných mliekach aj o farmárske jogurty, parený program a zrejúce syry.
Zrejúce syry nám napríklad poskytujú benefit toho, že prostredníctvom ich výroby dokážeme efektívnejšie korigovať výkyvy v dopyte a takto uložiť mlieko vo forme zrejúceho syra eidamského typu.
Nie je tajomstvom, že odvetvie agrosektora je dlhodobo finančne poddimenzované. Máte spojenca, ktorý je vám v oblasti financovania oporou?
R. Žatko: Keď sme vstúpili do sektora, boli sme pomerne mladý kolektív, pričom sme dali dokopy tím ľudí, ktorí sú na svojich postoch naozaj špičkoví odborníci, či už ide o rastlinnú výrobu, živočíšnu výrobu a dnes i na procesy spracovania mlieka. Toto bol kľúčový faktor toho, aby sme dokázali agropodniky spred krachu, resp. v zlej finančnej kondícii dostať na nohy a následne do plusových čísel.
Dnes sú tak všetky naše agropodniky v zisku a to je vďaka ľuďom, ktorí dennodenne odvádzajú svoju prácu na 100 %. Takto sme presvedčili i financujúce banky, aby nám naše projekty prefinancovali. Úzko spolupracujeme v tejto oblasti s Tatra bankou, ktorá nás financuje prakticky od začiatku nášho podnikania. Keď sme vstúpili do podnikov, Tatra banka v nich bola aktívna a rozhodla sa nám veriť aj napriek tomu, že tieto podniky spočiatku pri ich manažérskom prevzatí neboli v dobrej kondícii.
Tým, že sme podniky dostali späť do kladných čísel a posplácali sme staré dlhy, tak sa nám vďaka tomu otvorili v Tatra banke dvere dokorán k tomu, aby sme mohli ísť do nových projektov, ktoré sme pripravili, navrhli a mnohé z nich už aj zrealizovali. Doteraz sme nemali žiadne problémy s financovaním našich projektov.
Tatra banka ako financujúci partner nám poskytol zdroje prakticky na všetky investičné projekty a prevádzkové financovanie. Financujú nám projektové podpory, nákup pôdy ako aj poľnohospodárskych strojov. Takže ak to môžem zhrnúť, máme podporu Tatra banky od začiatku až doteraz, pričom verím, že tomu tak zostane i v prípade financovania ďalších projektov, ktoré máme pripravené v talóne našich budúcich aktivít. Ako príklad môžem uviesť náš plánovaný investičný zámer na výrobu elektrickej energie z OZE.
Základnou stratégiou agrárnej skupiny je vyrábať, spracovávať a v rámci možností v čo najširšom meradle aj predávať produkciu priamo v regióne. Mohli by ste špecifikovať, prečo je to pre vás dôležité?
P. Lukáč: V minulosti agrodružstvá všade na Slovensku vrátane nášho regiónu sústreďovali veľké množstvo ľudí na vidieku a starali sa o zamestnanosť a rovnako tak i o krajinotvorbu. I preto sme chceli nadviazať na túto dôležitú funkciu poľnohospodárstva, čo je apropos aj jeden z dôvodov, prečo sme sa po vstupe do podnikov vždy cielili na to, aby sme v nich zachovali pôvodný výrobný program a to napriek tomu, že nie vždy bol rentabilný.
Okrem toho ale považujeme za dôležité, aby ľudia v regióne mali k dispozícii aj čerstvé a hlavne zdravé potraviny a i preto sme naše aktivity rozšírili o spracovanie mlieka. Okrem toho táto aktivita prispela k ďalšiemu rastu zamestnanosti v regióne, keďže v PD Ďumbier Brezno nám neustále rastú počty zamestnancov. Cieľom tak je, aby región žil, aby nedošlo k odlevu obyvateľov.
Na región pritom cielime aj samotný predaj produkcie zákazníkom, pričom naším cieľom je, aby minimálne 50 % našej výroby sa predalo v regióne, teda do 50 km od mliekarne. Okrem toho nadprodukciu mlieka, ktoré nespracujeme, vždy dodávame do veľkej regionálnej mliekarne.
Benefitom tejto stratégie je okrem iného aj úspora dopravných nákladov. No vzhľadom na skutočnosť, že v oblasti potravinárstva panuje veľmi veľká konkurencia, je nevyhnutné sa pozerať aj za hranice nášho regiónu. No stále platí, že prioritou je pôsobenie v úzkom rádiuse v okolí samotnej výroby a tým aj podpora mikroekonomiky regiónu. Ideálne by pritom bolo uzatvoriť výrobný cyklus od produkcie mlieka, cez jeho spracovanie až po predaj na regionálnej úrovni, o čo sa aj snažíme. Zapojili sme sa do projektu VÚC Banskobystrického kraja s názvom „výzva farmár“, v rámci ktorého dodávame naše produkty priamo z farmy do viacerých škôl či domovov sociálnych služieb.
R. Žatko: Prax nám ukázala, že nie je ekonomické prevážať komodity na dlhé vzdialenosti, bez ohľadu na to či ide o mliečne produkty, pšenicu či repku. Preto sa vždy snažíme o tvorbu regionálnych prepojení. Pšenicu a repku dodávame regionálnemu, resp. slovenskému spracovateľovi, ktorí obaja pôsobia vždy do okruhu 80 km od miesta našej produkcie.
To isté platí aj pre mlieko vyrábané na našich farmách v Slovenskej Ľupči, Lučivnej, Uhrovci a v Brezne. Vždy sa spracováva v regionálnych mliekarniach. Aj keď sme skupina, ktorá pôsobí po celom Slovensku, neustále sa snažíme o tvorbu regionálnych väzieb a pôsobenia v regióne.
Veľa si sľubujeme aj z už spomenutej spolupráce s VÚC, pričom samozrejme, oslovujeme aj veľkých zamestnávateľov v regióne. Ako príklad môžeme uviesť spoluprácu s Železiarňami Podbrezová na dodávky mliečnych výrobkov pre gastro. Časť našich výrobkov predávame aj prostredníctvom Regiomatov.
Svoje produkty z mliekarne predávate pod vlastnou značkou Agravital. Mohli by ste ju bližšie predstaviť a prípadne i úvahy o tom, ktoré ďalšie produkty plánujete do budúcna pod touto značkou predávať?
R. Žatko: Agravital je obchodná značka našich produktov, pričom momentálne pod ňou predávame všetky naše produkty z kravského a ovčieho mlieka vyrobené v našej mliekarni. Pritom aktuálne pripravujeme projekty na to, aby sme v budúcnosti zväčšili výrobné kapacity a v rámci tejto značky predávali aj iné ovčie výrobky ako ponúkame dnes.
Ďalej nás zaujíma oblasť výroby strukovín, teda rastlinných bielkovín, ktoré budú v budúcnosti ekonomicky viac prijateľnejšie pre spotrebiteľov. Tiež sa zaujímame aj o oblasť spracovania obilnín, resp. mlynársky priemysel. Napríklad Mlyn Trenčan má vypracovaný zaujímavý bezlepkový výrobný program. Táto nová paleta produktov by tak mohla byť rovnako súčasťou značky Agravital.
Igor Hudec: Keďže niektoré z našich podnikov hospodária v prísnejšom režime ekologického poľnohospodárstva, je tu taktiež úvaha, že sa zameriame aj na rozšírenie produkcie ekologických potravín. Predovšetkým v podnikoch s najviac sťaženou výrobou a náročnou dostupnosťou hospodáriacich v znevýhodnených oblastiach nám dáva zmysel ďalej rozširovať ekologickú výrobu.
Napokon nás k širšej ekologizácii cez Zelenú dohodu núti aj samotný Brusel. Zdá sa tak, že ste pripravení aj na túto alternatívu.
R. Žatko: Poviem to pragmaticky. Ak máme byť konkurencieschopní, musíme čo najviac produkovať. Ak si doma na Slovensku povieme, že chceme robiť ekologickú výrobu, ktorá prináša prirodzené obmedzenie vo výške dosahovanej produkcie, potom na kompenzáciu takýchto obmedzení je potrebné zabezpečiť viac finančných zdrojov.
A žiaľ, z tohto pohľadu je výška podpôr hlavne pre znevýhodnené výrobné oblasti (ANC podpory), do ktorých sa podľa nášho názoru ekologické poľnohospodárstvo a chov zvierat najviac hodí, nedostačujúca. Ak sa tieto finančné zdroje nenájdu, nemôžeme počítať s rozvojom agrosektora v horských oblastiach so znevýhodnenými podmienkami a bude dochádzať k znižovaniu stavov hospodárskych zvierat. Tým chcem povedať, že na každé obmedzenie produkcie, či je to z dôvodu prírodných podmienok alebo legislatívy , je potrebné nájsť mechanizmus na dofinancovanie takejto výroby tak, aby ostala konkurencieschopná.
Je to dôležité hlavne pre to, aby poľnohospodári mohli ďalej vykonávať svoju činnosť a tým plniť aj ďalšie funkcie okrem produkcie potravín, ktoré poľnohospodárstvo spoločnosti prináša, napr. zabezpečenie krajinotvorby, život a prácu na vidieku.
I. Hudec: Ekológia neznamená, že je to isté ako hospodárenie v konvenčnej výrobe. Sú v nej mnohé obmedzenia a z týchto dôvodov sa v ekológii produkuje menej mlieka, resp. sa dosahujú nižšie výnosy plodín. Ak by sa to malo preniesť do finálneho produktu z pohľadu financií, potom tieto výrobky by mali byť o to drahšie. Hovoriac za naše farmy však chcem zdôrazniť, že napriek ťažkým výrobným podmienkam, v ktorých hospodárime, dosahujeme nadštandardné výrobné výsledky.
R. Žatko: Ak sa teda pýtate na hlavnú stratégiu prežitia v agrosektore, potom odpoveďou je: Vyrábať kvalitu a produkovať, produkovať, produkovať. Keď chceme byť ekologickí, potom treba počítať s citeľným poklesom produkcie. Pre farmára je pritom dôležité dofinancovať výrobu tam, kde jej výkonnosť legislatíva nejakým spôsobom obmedzí.
Celý rozhovor s členmi predstavenstva PD Ďumbier Brezno Petrom Lukáčom, Róbertom Žatkom a Igorom Hudecom si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe 05/2022 na s.20-22.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
