Basf daxur

Basf systiva

Basf systiva

Streda 24.júla 2024, meniny má Vladimír, zajtra Jakub

Táto otázka sa rieši aj v Nemecku. Zvýšením efektívnosti, dobrým zdravím zvierat a vhodným skladovaním tekutého hnoja môžu farmy dojníc mliprispieť k väčšej ochrane klímy. Vyjadrili to rečníci na diskusnom fóre poľnohospodárskej komory v Nemecku (Dolné Sasko) na tému ochrany klímy.

Chov dobytka bez emisií nie je možný, pretože mnohé procesy sú prirodzené. Dajú sa ovplyvniť len v obmedzenej miere s ohľadom na ich emisný efekt. Toľko Dirk Albers, odborník Dolnosaskej poľnohospodárskej komory (LWK - Landwirtschaftskammer) na chov dobytka. Nedávno mal prednášku na podujatí organizovanom LWK - Dolné Sasko na tému „Ochrana klímy a chov dojníc v Dolnom Sasku: harmónia alebo rozpor?“.

V Nemecku podľa údajov Federálnej agentúry pre životné prostredie spôsobuje poľnohospodárstvo približne 8 % emisií skleníkových plynov. Najväčšími producentmi emisií sú energetika, priemysel a doprava. Približne polovica emisií z poľnohospodárstva pochádza z chovu zvierat a väčšina z nich z produkcie metánu počas rozkladu. Podľa Albersa je metán súčasťou prirodzeného cyklu. Po desiatich až jedenástich rokoch sa v atmosfére rozloží na oxid uhličitý. Rastliny to počas fotosyntézy fixujú premenou na uhlík. Keď tieto rastliny požijú a strávia prežúvavce, metán sa opäť vytvorí a uvoľní sa do atmosféry.

BMEL odhaduje, že emisie z chovu zvierat by sa ešte mohli znížiť o 0,9 až 1,5 milióna ton ekvivalentu oxidu uhličitého. Presne tu začala Friederike Gerken so svojou prednáškou o klimatickej rovnováhe v chove dojníc. Pracuje s výpočtovým nástrojom TEKLa od Dolnosaskej poľnohospodárskej komory, ktorý niektoré mliekarne v Dolnom Sasku používajú aj na vytváranie uhlíkovej stopy fariem a na identifikáciu potenciálnych úspor.

K tomu zbiera prevádzkové údaje ako počet zvierat a dojivosť, ako aj využitie koncentrovaného krmiva, úžitkovosť základného krmiva, spotrebu elektrickej energie a spôsob skladovania hnojovice. To má za následok CO2 stopu spoločnosti. Farmy v Dolnom Sasku, ktoré už boli zaznamenané, vypúšťajú v priemere okolo 7 700 kg ekvivalentu CO2 na kravu alebo 948 g ekvivalentu CO2 na kg ECM. Gerken sa vyjadrila jasne: „Podniky za mnou prichádzajú, pretože chcú vedieť, kde sú na tom so svojou farmou.“ Väčšina opatrení na ochranu klímy sa firmám vyplatila aj ekonomicky, hovorí Gerken.

Toto sú najdôležitejšie faktory, ktoré prispievajú ku klimaticky šetrnej produkcii mlieka a majú pozitívny vplyv na výpočet bilancie: zdravé a dlhoveké kravy s vysokou dojivosťou, zlepšenie kvality krmiva a konverzie krmiva, ako aj malou stratou krmiva, používaním hnojovice v bioplynovej stanici a využívaním energeticky úspornej technológie a zdrojov dojenia. Napokon Gerken tiež jasne povedala: „Poľnohospodárstvo nemôže vyrábať klimaticky neutrálnym spôsobom.“ Pri chove dojníc by sa však stále dalo ušetriť približne 10 až 15 % emisií skleníkových plynov.

 

Z topagrar preložila a upravila Martina Gondeková, NPPC-VÚŽV Nitra

Predplatné Agromagazínu

AGROMAGAZÍN je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho ZADARMO.

Viac o predplatnom Agromagazínu

pottinger

Mohlo by vás zaujímať

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov