Už v júli 2022 po prvých návozoch pšenice a kukurice z Ukrajiny na Slovensko avizovali slovenskí pestovatelia problémy, ktoré to môže spôsobiť. Od zníženia trhových cien, až po platobnú neschopnosť.
Desaťnásobné zvýšenie objemov dovozov zrnín do Európy z krajiny jedného z najväčších svetových producentov, a to len za ostatný polrok, trápi však asi iba pár prihraničných štátov. Zvyšku únie táto situácia prišla zrejme mimoriadne vhod. Aj keď na začiatku sa tvárila, ako solidárne pomáha napadnutému susedovi...
Rumunskí, poľskí, či dokonca bulharskí poľnohospodári predložili pádne argumenty a na európskej úrovni obhajovali práva svojich pestovateľov. Európska Komisia do konca marca zrejme rozdelí medzi tieto tri krajiny asi 56,3 mil. eur z krízovej rezervy, čím pomôže zmierniť dopady nerovnováhy na trhu spôsobenej dovozmi z Ukrajiny. Podľa správ z Bruselu negatívne dopady v Maďarsku a na Slovensku neboli podľa Komisie dostatočne závažné pre získanie podpory. Slovensko zostáva naďalej ticho, spokojné...
Na ostatnom zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo (ako napokon aj na takmer všetkých predošlých) sa pán Vlčan nezúčastnil. Pán minister poverenej vlády mal zakaždým asi dôležitejší program. Napokon, nie je to prvýkrát, keď sa jeho povinností zhostil štátny tajomník, či dokonca iba poradca. Podobne to bolo aj na expertnej skupine pre obilniny koncom júla či na komoditnej rade pre obilie – poradnom orgáne vedenia ministerstva, kam sa neobťažoval ani generálny riaditeľ sekcie. Aj to dokazuje mieru (ne)záujmu o „chlebové odvetvie“.
Prístup „ak sa problém nevyrieši časom sám, nestojí za to, aby som ho riešil“, nie je správny v každej situácii. Áno, aj ignorovanie problému je možné riešenie. No preferujú ho len tí, čo si nevidia ďalej od nosa. Pretože tým dobrovoľne a úplne strácajú kontrolu nad jeho riešením. A to nemusí vôbec skončiť dobre.
Zdá sa však, že naše rezortné ministerstvo práve takouto taktikou reaguje na väčšinu problémov. Ak problém s vysokými cenami potravín nevyhnije časom sám, poradca z obchodnej brandže navrhne „krásne“ riešenie - zastropovanie cien, ktoré však nikomu okrem obchodov nepomôže. Ak pestovatelia potrebujú noty k novej poľnohospodárskej legislatíve, ministerskí čakajú, kým zasejú, a potom im môžu „vyjsť v ústrety“ odpustením sankcií za neplnenie našich podmienok. Ak obilninári v tomto roku predajom produkcie za nízke ceny nepokryjú ani svoje výrobné náklady, povedia: „Nevadí, veď dobre zarobili vlani.“ Ignorovanie slovenskej poľnohospodárskej samosprávy s jej návrhmi pokračuje ďalej...
Zaplavenie domáceho trhu lacnou produkciou agrokomodít z dovozu sa na Slovensku nestane prvý a, bohužiaľ, ani poslednýkrát. Tak prečo by to mal minister pôdohospodárstva vôbec riešiť? Čo na tom, že na jeseň sa niektorí roľníci rozhodnú ani nezasiať? Saldo zahraničného dovozu bude utešene padať do čiernych hĺbok, ľudia na vidieku nebudú mať kde pracovať, rozpredáme stáda, až napokon už nebude potrebné ani to ministerstvo pôdohospodárstva... a nie preto, že by ho niekto ignoroval.
Lada Debnárová
26.3. 2023
