Basf daxur

Basf systiva

Basf systiva

Sobota 27.júla 2024, meniny má Božena, zajtra Krištof

L. Debnárová

Tam, kde chýba schopnosť úsudku, nastupujú predsudky. Konopa je dnes v našich hlavách zatiaľ strašiakom.

Vybaví sa nám pred očami závislák povznesený výparmi tetrahydrokanabinolu, drakonicky trestaný rokmi odňatím slobody. Tento obraz nám však zakrýva rozsiahle možnosti, ktoré nám konopa siata poskytuje.

Mnohé štáty sveta znovu objavujú túto technickú plodinu, veď jej potenciál vyráža dych. Turecko sa chystá vysiať konopu na desiatkach tisíc hektárov. Pakistanská vláda mieni postupne premeniť celý bavlnársky priemysel na konopársky. Dve dekády v tomto sektore napredujú americkí, francúzski, holandskí, talianski, či nemeckí podnikatelia. V susednom Poľsku, na Ukrajine a v Litve pestujú konopu na tisícoch ha a v celej Európe sa v roku 2018 pestovala na vyše 50 000 ha (pozri graf)! Konopa je teda už dobrých pár rokov predmetom dynamicky sa rozvíjajúceho priemyslu, ktorého objem rastie celosvetovo medziročne o 20-25%. Nám, ako krajine so širokou agrárnou základňou, by tento vlak tiež nemal ujsť...

Graf výmery konopy v EU 2018 kópia

Na Slovensku sa ešte pred sto rokmi pestovala konopa siata na takmer 7 800 ha. Od roku 2008, keď bol v Slovenskej republike zjednotený legislatívny rámec pre jej pestovanie so štandardom Európskej únie, sa však tejto mimoriadnej kultúrnej plodine nedostalo náležitej pozornosti. Čo nám bráni lepšie využiť príležitosť vytvorenú pre ráznejší návrat konopy na slovenské polia? Predsudky ľudí a obavy politikov? Úplne nezmyselné a neopodstatnené.

Pritom aj v Európskej únii fungujú podporné programy pre zaradenie konopy v rámci priemyslu založenom na trvalej udržateľnosti - „Bio based industry“. Stačilo by ich implementovať a podporiť na štátnej úrovni, avšak nie iba po formálnej, ale aj obsahovej – praktickej úrovni. A zdvihnúť zeleným priemyslom hodenú rukavicu, ktorý by mohol využiť pestovateľský potenciál našej krajiny.

Konopu označujú za kráľovnú kultúrnych rastlín, pretože z nej môžeme vyrobiť takmer čokoľvek prospešné životu. Jedlo, krmivo, liečivá, kozmetiku, textil, papier, náterové látky, stavebné a izolačné materiály, biokompozity, palivá a vymenúvali by sme ešte dlho. Toto všetko tvorí široké produkčné portfólio s potenciálom medziodborových synergií. To znamená plus pre ďalšie druhy priemyselnej výroby: bio- stavebný, kozmetický, plastikársky, či automotive, atď.

Navyše, rastlina konopy viaže počas vegetácie veľké množstvo CO2 a naopak produkuje kyslík. Teda pri výrobe mnohých produktov má často zápornú uhlíkovú stopu. Jej zaradenie do osevného postupu je prínosné pre pôdu, ktorú prevzdušňuje svojimi hlbokými koreňmi, ktorými dosiahne k vlahe aj v suchom období. Zvýšením pestovateľskej výmery, by bola konopná surovina omnoho dostupnejšia, aj cenovo, a prepojenie poľnohospodárskej produkcie s biohospodárstvom by pomohlo  diverzifikovať ako poľnohospodársku, tak aj priemyselnú výrobu. Slovensku len chýba ambícia, a mohlo by sa zaradiť medzi lídrov v zelenej ekonomike Európy.

Konopa siata nám otvára príležitosť a výzvu, ako naplniť produkčný potenciál Slovenska a zároveň vytvárať vysokú pridanú hodnotu na modernej technologickej aj ekologickej úrovni. Obehové hospodárstvo a udržateľné zatepľovanie tvorí súčasť novej koncepcie regionálnych stredísk spracovania potravín a odpadov, kde sa môžu realizovať spoločne obce a poľnohospodári. A práve aktuálne voľby do orgánov samosprávy obcí a krajov by mohli byť prvým krokom k zvoleniu si takých zástupcov, ktorí svojou rozhľadenosťou a prístupom otvoreným príležitostiam, môžu pomôcť tomuto rozvoju. Hoci len výstavbou nájomných konopných domov, ktoré by prilákali mladé rodiny k životu a podnikaniu v obci.

Cestičku zatiaľ vyšľapáva „Hemp cluster“, ktorý na Slovensku pôsobí už vyše 4 roky a nadviazaním na iniciatívu Konopný dvor, vytvoril ohnisko biohospodárstva na báze konopných materiálov. Kompetentní zástupcovia klastra a vôbec každý s vôľou k spolupráci z radov pestovateľov, spracovateľov, staviteľov, technológov, architektov, či kuchárov a výživárov, sa snaží dúchať do pahreby, aby sa biocirkulárna ekonomika a regeneratívne poľnohospodárstvo rozširovalo aj u nás.

Zostane u nás prekážkou zaužívané myslenie, predsudky a zbytočné obavy z neznámeho? Či vari iba zabudnutého...?

 

Lada Debnárová, 24.10.2022

Predplatné Agromagazínu

AGROMAGAZÍN je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho ZADARMO.

Viac o predplatnom Agromagazínu

pottinger

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov