Globálna ekonomika vstúpila do turbulentného obdobia po tom, čo americká administratíva hrozí zavedením importných ciel na dovozy produktov mnohých ekonomík vrátane tých z EÚ. Prezident D. Trump sledujúci stratégiu „America first“ sa zameral na to, aby americká ekonomika jasne ukázala, že je najkonkurencieschopnejšou na svete. Otázky ochrany klímy a životného prostredia odsunul na druhú koľaj a tvrdo mieri za svojím cieľom. EÚ, ktorá sa roky sústredila na dosiahnutie uhlíkovej neutrality, ostala v rámci sveta v napĺňaní environmentálnych cieľov úplne sama. Problémom pritom je, že honba za dosiahnutím uhlíkovej neutrality sa postarala o zavedenie množstva regulácií, ktoré razantne znížili konkurencieschopnosť európskych firiem na globálnom trhu.
EÚ sa dnes dostala na rázcestie, kedy sa legislatívci musia rozhodnúť, či budeme ďalej osamotene sledovať svoje ambiciózne klimatické ciele, no za cenu pokračovania straty našej konkurencieschopnosti na globálnom trhu alebo sa zameriame na posilnenie našej ekonomiky cez rozvoj a inovácie. Keďže bez konkurencieschopnosti je ťažké plniť klimatické ciele, je pravdepodobné, že stratégia Zelenej dohody bude musieť v najbližšom období prejsť veľkou rekonštrukciou, ktorej súčasťou bude aj prehodnotenie jej priorít.
V sektore poľnohospodárstva k tomuto prehodnocovaniu už jasne dochádza, keď došlo k zrušeniu viacero cieľov v rámci stratégie Z farmy na stôl. Vlaňajšie štrajky farmárov viedli k zrušeniu legislatívy o udržateľnom využívaní pesticídov, čo de facto znamená upustenie od cieľa do roku 2030 znížiť využívanie pesticídov z pohľadu rizikovosti až o 50 % oproti obdobiu rokov 2015–2017. Zvýšila sa tým pravdepodobnosť, že sa zastaví trend neustáleho znižovania ponuky povolených účinných látok, ktoré pestovatelia používajú pri ochrane rastlín. Ich obmedzená ponuka pritom pri niektorých plodinách začala prinášať problémy v podobe straty efektívnej kontroly škodlivých činiteľov, čo sa negatívne podpisuje aj pod výnosy plodín.
Tlak škodcov a ochorení pritom neustále stúpa. Ochrana klímy, životného prostredia a biodiverzity by mala byť prioritou – o tom niet pochýb – no je potrebné prehodnotiť nástroje, ktoré tieto ciele napĺňajú tak, aby slovenskí ako aj európski farmári nestratili konkurencieschopnosť na globálnom trhu. Je to aj v záujme zachovania potravinovej bezpečnosti EÚ. Ani túto prioritu by sme v súčasných turbulentných časoch nemali brať na ľahkú váhu.
David Karkulín, AGROBIZNIS
Ilustračná snímka: https://pxhere.com/
