Kukuričná siláž počas procesu siláže produkuje skleníkové plyny. Vedci z univerzity v Bonne skúmali rozsah klimatických vplyvov výroby siláže, a aj to, či ich silážne aditíva znižujú.
Ako môžu výrobcovia mlieka znížiť vplyv produkcie mlieka na klímu? Hlavný dôraz sa tu kladie na kŕmenie zvierat. Aké sú však klimatické dôsledky samotného krmiva a ako možno znížiť emisie siláže?
Túto otázku skúmali vedci z univerzity v Bonne. S týmto cieľom silážovali kukuričnú siláž v plastových sudoch, merali emisie plynov v laboratóriu a testovali, do akej miery pridanie silážnych aditív mení emisie.
Digestory na fermentačný plyn na začiatku silážovania
Siláž uvoľňuje najmä v prvých dňoch silážneho procesu skleníkové plyny – oxid uhličitý (CO2), metán a oxid dusný. V praxi sa to prejavuje napríklad ako tvorba plynu pod fermentačnými fóliami vo forme tzv. plynových bublín.
Viac než 99 % plynov vznikajúcich počas silážneho procesu tvorí CO2. Tento plyn je však v zásade klimaticky neutrálny, pretože pochádza z rozkladu rastlinnej biomasy. Biomasa totiž vznikla pôvodne prostredníctvom fotosyntézy, pri ktorej rastliny viazali CO2 z atmosféry.
Siláž produkuje málo skleníkových plynov
Relevantné sú však najmä skleníkové plyny metán a oxid dusný, keďže majú 25-násobne, resp. až 298-násobne väčší klimatický účinok než rovnaké množstvo oxidu uhličitého (CO2). Dobre zakvasená kukuričná siláž však podľa výskumov produkuje len veľmi malé množstvá týchto skleníkových plynov
To je dobrá správa pre chovy dojníc, pretože klimatické dôsledky fermentácie sú len zanedbateľné. Podľa súčasných poznatkov predstavujú tieto emisie iba 0,002 až 0,004 % z celkového klimatického dopadu jedného kilogramu mlieka.
Efektívne silážovanie znižuje emisie
Oveľa významnejšie sú však nepriame klimatické dopady súvisiace s výrobou siláže, najmä počas pestovania silážnej kukurice. Patria sem emisie fosílneho CO2 pri výrobe hnojív a spaľovaní nafty, ako aj emisie oxidu dusného z poľnohospodárskych pôd.
Z tohto dôvodu vedci vypočítali emisie celom produkčnom reťazci potrebnej na výrobu jednej tony siláže vhodnej na kŕmenie – od zasiatia kukuričného zrna až po moment, keď sa krmivo dostane do úst kravy. Výsledky ukazujú, že emisie počas poľnohospodárskej výroby sú až 1 000- až 2 000-krát vyššie ako emisie vznikajúce pri samotnom skladovaní siláže.
Dobrý manažment siláže znamená ochranu klímy
Preto je dôležité znížiť silážne straty v celom procesnom reťazci. Optimálne riadenie pomáha udržiavať straty krmiva čo najnižšie. Silážne aditíva môžu tiež znížiť straty.
Ak sa aditíva používajú tak, že vedú k menším stratám, môžu zredukovať uhlíkovú stopu procesného reťazca. Hoci ich používanie spôsobuje aj emisie súvisiace s klímou, úspory pri výrobe siláže sú celkovo vyššie. V čistej bilancii tak silážne aditíva môžu znížiť emisie skleníkových plynov v procesnom reťazci až o 13,6 %.
Čo tento výskum znamená pre prax?
|
Toto sú najdôležitejšie závery pre vašu farmu:
|
Z Topagrar preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC-VÚŽV Nitra
Snímka: Heil
