O rodinnom živote a sociálnom správaní takmer vyhynutých koní Przewalského je známe len veľmi málo. Maďarskí výskumníci pomocou dronov vytvorili pohybové profily zvierat a tak zistili viac o ich rodinnom živote a správaní pri párení.
Skupina pod vedením Katalin Ozogany z Debrecínskej univerzity uverejnila svoje výsledky vo vedeckom časopise "Nature Communications".
Tvorba háremov
Kone vo voľnej prírode žijú spolu v rodinných skupinách - tzv. háremoch - pozostávajúcich z jedného žrebca a niekoľkých kobýl, ako aj ich spoločného potomstva. Niekoľko háremov sa môže spojiť do stáda. Mladé kobyly, ktoré dosiahnu pohlavnú dospelosť, sa pripájajú k ďalšiemu háremu. Môžu to však urobiť aj dospelé kobyly. Doteraz nebolo jasné, akými zákonmi sa takéto zmeny riadia.
Výskumníci použili drony na snímanie pohybu stáda 278 divokých koní v národnom parku Hortobágy. Získané údaje porovnali s informáciami o genetickej a sociálnej štruktúre háremov, ktoré sa zhromažďovali dve desaťročia. Jeden výsledok z pozorovaní je, že ak sa kobyly z rôznych rodinných skupín často pohybujú blízko seba, existuje vysoká pravdepodobnosť, že sa v budúcnosti spoja do toho istého háremu.
Široko použiteľná metóda
Vedci píšu, že metóda sa dá použiť na rekonštrukciu a predpovedanie skupinovej dynamiky. V podobne vytváraných spoločenstvách žijú aj iné živočíšne druhy: napríklad primáty, slony alebo veľryby, ale aj ľudia.
Kôň Przewalského (Equus ferus przewalski) skutočne pochádza zo strednej Ázie. Zvieratá sú pomenované podľa svojho objaviteľa ruského bádateľa Nikolaja Przewalského. Niekedy sa považovali za takmer vyhynuté. Dnes sa ich populácia vďaka chovu obnovila na približne 2400 jedincov v zoologických záhradách a chovných staniciach po celom svete. Sú veľké ako poníky (asi 1,40 m) a sú veľmi odolné. Môžu žiť v mraze, ale aj v extrémnych horúčavách.
Zo Schweizerbauer preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC-VÚŽV Nitra
Snímka: zvg
