Potrebujú kravy takzvané nočné alebo orientačné osvetlenie, aby si našli cestu k dojaciemu robotu? Alebo je to dokonca nevýhoda? Odpovede poskytuje aktuálny experiment.
Je nesporné, že svetlo ovplyvňuje zdravie, pohodu a výkonnosť ľudí a zvierat. Správne svetlo zvyšuje aktivitu dobytka a umožňuje farmárovi lepšie pozorovať zvieratá. Preto už mnoho rokov existujú svetelné programy pre chov dojníc. Tie by mali simulovať biologický efekt rôznych svetelných efektov letného alebo zimného dňa podľa štádia laktácie.
K dispozícii sú špeciálne nočné svetlá, ktoré kravám umožnia mať prirodzenú nočnú fázu a zároveň sa zorientovať. Obzvlášť často sa používajú v maštaliach s automatickým systémom dojenia (ASD). Kravy by tiež mali častejšie chodiť v noci do dojacieho robota. To by malo zvýšiť využitie ASD a dojivosť.
Kravy potrebujú tmu
Sú však nočné alebo orientačné svetlá naozaj potrebné? Na zodpovedanie tejto otázky je dôležité vedieť, ako vidí dobytok.
Hovädzí dobytok sa považuje za denné a súmračné zviera. Sietnica oka má výrazne vyšší počet tyčiniek ako u ľudí. Ako fotoreceptory sú tieto zmyslové bunky zodpovedné za videnie svetla a tmy alebo videnie v noci. Dobytok, podobne ako mnohé iné nočné zvieratá, má navyše v očiach reflexnú vrstvu. Modrozelená vrstva zosilňuje zostávajúce svetlo a nočné svetlo a prostredníctvom zrkadlových efektov ho smeruje na sietnicu. Preto stačia jednotlivé svetelné kvantá, aby sa dobytok v maštali zorientoval.
| „Kravy sa v noci bez problémov orientujú, aj keď ľudia už nič nevidia.“ |
Tiež sa predpokladá, že pri osvetlení vyššom ako 10 lx je inhibovaná produkcia melatonínu a je narušený potrebný nočný spánok zvierat. Svetelné programy fungujú len vtedy, ak je dostatok svetla a tmy. Rytmus svetla a tmy je rozhodujúci pre pohodu, zdravie a výkon. Mnohé nočné alebo orientačné svetlá majú intenzitu menšiu ako 10 lx. Majú tieto lampy v stodole zmysel alebo sú dokonca nadbytočné?
Preskúmala to Poľnohospodárska komora Severného Porýnia-Vestfálska v Poľnohospodárskom výskumnom a školiacom centre Haus Düsse. Cieľom bolo zistiť, či nočné orientačné osvetlenie mení správanie a dojivosť dojníc pri automatickom dojacom systéme.
Skúška v maštali s ASD
Prieskumy sa uskutočňovali v maštali s boxami s rozlohou približne 570 m². Za celkovo 21 experimentálnych týždňov od novembra 2021 do apríla 2022 bolo k dispozícii v priemere 32 zvierat. Skupina sa počas experimentu dynamicky menila. To znamená, že zo stáda odišli jednotlivé zvieratá (napr. zasušené) alebo sa pridali zvieratá po otelení.
Zvieratá boli podojené dojacím robotom Lely Astronaut. Na začiatku dňa bolo základné krmivo predložené pomocou samohybného kŕmneho vozňa a každé dve hodiny zasunuté prítlačným robotom. Počas dojenia sa podával kŕmny koncentrát špecifický pre zvieratá.
Pred experimentom bolo v noci svetlo v maštali úplne vypnuté. Experiment bol rozdelený na trojtýždňovú fázu návyku a fázu pozorovania. Vo fáze 1 a fáze 3 (opakovanie) nebolo zapnuté žiadne orientačné osvetlenie. Opakovanie sa uskutočnilo na vylúčenie účinkov štádia laktácie zvierat alebo zmeny prirodzenej dĺžky dňa. Počas fázy 2 a fázy 4 (opakovanie) bolo v noci zapnuté orientačné osvetlenie na dojacom robote. Toto bolo realizované malou LED lampou (5,5 W, 470 lm a 2 700 K). Vyhodnotili sa zaznamenané výkonové údaje ASD (program T4C).
Návštevy na zviera a deň, ako aj zaznamenané množstvo mlieka v automatickom systéme dojenia v rôznych fázach testu (fáza 1 a 3: orientačné svetlo vypnuté; fáza 2 a 4: orientačné svetlo zapnuté). (Snímka: Werner)
V prvej fáze (orientačné svetlo vypnuté) bolo v šiestich pozorovacích dňoch (sobota a nedeľa) zaznamenaných priemerne 3,13 úspešných dojení na zviera a deň. Vo fáze 2 (zapnuté orientačné svetlo) bol zaznamenaný porovnateľný počet úspešných dojení s priemerom 3,14 návštev na zviera a deň.
Vo fáze 3 (orientačné svetlo vypnuté) sa počet návštev na zviera a deň mierne znížil na 2,95. V poslednej fáze (rozsvietené orientačné svetlo) kravy navštívili robot v priemere 3,01-krát denne.
Množstvo mlieka nezmenené
Hodnoty 40,4 kg, 39,3 kg, 38,1 kg a 39,6 kg boli zaznamenané ako množstvo mlieka na zviera a deň vo fázach 1 až 4. V grafe 1 veľmi jasne vidieť, že orientačné osvetlenie nemá významný vplyv na frekvenciu návštev ASD ani na dojivosť. Tento vizuálny dojem potvrdilo aj štatistické vyhodnotenie výsledkov.
Bez ohľadu na to, či je svetlo zapnuté alebo vypnuté, zvieratá pravidelne navštevujú robot na dojenie, dokonca aj v tmavých nočných hodinách. (Snímka: Werner)
Nezmenil sa ani rytmus zvierat. Zvieratá pravidelne navštevujú dojací robot v tmavých nočných hodinách bez ohľadu na to, či je zapnuté orientačné osvetlenie. Vzhľadom na to, že systém automatického dojenia nie je pri dynamickej skupine v priemere 32 zvierat plne vyťažený a zvieratá napriek tomu veľmi dobre prijímajú tmavé nočné hodiny, treba aj tu pochybovať o potrebe orientačného osvetlenia.
„Kravy chodia do dojacieho robota bez svetla nemenej často a dávajú porovnateľné množstvá mlieka.“
Videozáznamy tiež ukazujú, že zvieratá sa pohybujú identicky v noci s orientačným osvetlením aj bez neho. Zvieratá, pre ľudí aj v úplnej tme, hľadajú po dojení napájadlo, kŕmny žľab a kefu pre kravy, potom prebehnú cez maštaľ a vyberú si vhodný box. Rozdiely v dĺžke a frekvencii kroku neboli rozpoznateľné.
Záver
Nočné ani orientačné osvetlenie nie je pre dobytok potrebné. Dokonca sa mu treba vyhýbať, pretože sa potláča tvorba melatonínu a z toho vyplývajúce účinky. To môže mať dlhodobý negatívny vplyv na zdravie a tým aj úžitkovosť kráv. Ak farmár potrebuje osvetlenie na kontrolu, mal by zapnúť normálne alebo najlepšie tlmené osvetlenie maštale a po prehliadke ho opäť vypnúť.
Z topagrar preložila a upravila Martina Gondeková, NPPC-VÚŽV Nitra
Ilustračná snímka: Slovenský CHOV
