Ekologické hospodárenie na pôde vyžaduje od poľnohospodára vyššie nasadenie a často aj opačný prístup ako v prípade konvenčných poľnohospodárov. Príklad Ing. Bálinta Péma z Patiniec neďaleko Komárna, hospodáriaceho doslova na brehu Dunaja ukazuje, že aj s vylúčením pesticídov možno dosiahnuť pekné bezburinné porasty.
Bálint Pém spoluzakladal ASYF, ktoré združuje mladých farmárov a niekoľko rokov ho aj aktívne viedol. Známy je aj ako človek skúšajúci nové postupy. Pred rokmi plánoval znižovať náklady pásovým obrábaním pôdy.
Nakoniec sa rozhodol pre ekologické hospodárenie na pôde nie z ekonomických dôvodov, ale z presvedčenia a zo snahy odovzdať nasledovným generáciám pôdu v zdravej kondícii bez rezíduí pesticídov. Zároveň si je vedomý, že poľnohospodári potrebujú nasýtiť 8 miliárd ľudí a produkovať potraviny v dostatočnom množstve. Toto presvedčenie napĺňa ako konateľa spoločnosti Villem&Forró.
Odborníci na mak
Mak sa u nás pestuje na potravinárske a stále aj na farmaceutické účely. Mnohé krajiny postupne upúšťajú od pestovania aj malých množstiev pre farmaceutické účely a potrebu morfínu pre zdravotníctvo riešia dovozom. Vo výrobe potravinárskeho maku je svetovou jednotkou Česko, Slovensku patrí asi siedme miesto.
Ako je to vlastne s morfínom v maku? Semená maku sú jedinou časťou, ktorá prirodzene morfín neobsahuje. Ten kontaminuje semená pri zbere a ďalšom spracovaní. Bežná hodnota je asi 0,5 ppm (0,00005 %). „Zameriavame sa na odrody maku s najnižším obsahom alkaloidov, ktoré si potravinársky trh cení. Preto pestujeme rakúske fialovo kvitnúce odrody charakteristické asi polovičným obsahom alkaloidov a ktoré možno aj exportovať,“ hovorí Ing. Pém.
Obsah morfínu ovplyvňuje aj proces zberu a čistenia. V Patinciach majú linku so suchým viacnásobným čistením s odsávaním prachu, ktoré kontamináciu znižuje.
Ručný aj kombajnový zber
Mak v Patinciach pestujú od roku 2008. „Ako jedny z mála na Slovensku sme preferovali ručný zber, ale posledné roky nastal problém s pracovnou silou,“ hovorí Ing. Pém. Aj keď predávajú ručne zberaný mak za vyššiu cenu, náklady tak stúpajú, že sa stáva nepredajným.
Kombajnový zber sa stáva prioritným. Ing. Pém spolu so svojím otcom Róbertom, šikovným strojárom, pripravujú svoj vlastný zberací adaptér. Po rôznych úpravách je pripravený na svoj prvé intenzívne nasadenie. Zberá celé makovice, ktoré sa v bigbagoch prevážajú do skladu.
V makoviciach mak zostáva až do čase distribúcie, ako v najlepšom možnom prirodzenom sklade. Len pre zaujímavosť, výkonnosť 20 ľudí pri ručnom zbere je asi 0,5 ha za deň, výkonnosť zberaču asi 5 ha s piatimi ľuďmi a bežného kombajnu značky Laverda sa pohybuje okolo 15 ha, pomalého kvalitného zberu. Pestovatelia volia ozimné odrody aj kvôli vyšším úrodám asi 800 – 1000 kg z hektára.
Pod vlastnou značkou Pemak
Ing. Bálint Pém mal vyššiu ambíciu zvyšovať svojej produkcii pridanú hodnotu ako len predaj maku z dvora. Podarilo sa mu vytvoriť nový segment trhu so zdravou výživou, ktorý buduje na zdravotných účinkoch maku na kožu, kosti a pri liečbe osteoporózy.
Produkujú sériu sladkostí bez gluténu a pridaného cukru s makovou plnkou ako bonboniéry, pralinky a koláčiky, ďalej makový olej. Na trhu si získava obľubu aj ovocno-makový destilát.
Potravinársku výrobu Ing. Pém oddelil od prvovýroby a spojením priezviska a slova mak vznikla značka Pemak, pod ktorou vymenované výrobky predáva vo vlastnej predajni v centre Komárna, v obchodoch so zdravou výživou, v eshopoch, ale napríklad aj v sieti Yeme.
Ekologický farmár
„Už štvrtým rokom hospodárime ekologicky, aktuálne na 370 ha. Skúšame rôzne technológie, ako vypestovať aj ekologický mak, o ktorý je v západnej Európe nesmierny záujem. Zatiaľ sa nám to podarilo len v dvoch ročníkoch,“ konštatuje Ing. Pém a ako dodáva, problémovým je predovšetkým krytonos koreňový. Dokáže zdecimovať vyvíjajúce sa porasty a podľa skúseností Ing. Péma jedinou možnosťou ochrany v ekológii proti tomuto migrujúcemu chrobákovi je maximálne dvojročné pestovanie v regióne. Preto kooperuje s inými pestovateľmi.
Celý článok, s množstvom ďalších zaujímavých informácií, bude publikovaný v časopise Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve 1/2023 na stranách 12 – 13.
Časopis Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve si môžete predplatiť tu.
Marián Kukučka
Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve
