Najväčšie obavy vplyvom rastu úrokov ECB sú z hroziacej recesie, ktorá sa meria makroekonomickým ukazovateľom HDP. Ten za sledované štvrťročné obdobie spomaľuje.
Inflácia, ako jeden zo štyroch makroekonomických ukazovateľov neustále zvyšuje svoje percentá a to aj napriek narastajúcim úrokovým sadzbám zo strany centrálnych bank. Tie sú alebo nízke, alebo príčinou rastu inflácie sú aj iné dôvody ako ceny surovín, na rast ktorých sú úrokové sadzby ECB prikrátke. Ekonómov predovšetkým zaujíma zvyšovanie úrokových sadzieb na druhej strane Atlantiku, ktoré sú v rozpätí 3,75-4 %, z dôvodu čoho poklesol výmenný kurz eura, voči americkému doláru. Dnes je úroková sadzba eura na úrovni 1,5-2 % a tak sa právom očakáva, že ECB bude svoje úrokové sadzby opakovane zvyšovať. K ich zvýšeniu sa nedávno rozhodla aj britská centrálna bank a síce na úroveň 3 %.
Čo zvyšovanie úrokov americkej ako aj európskej centrálnej banky znamená? V prípade americkej, že všetko bude drahšie čo sa v dolároch nakupuje ako energie a ostatné komodity a navyše aj splácanie dlhov v dolároch, ktoré sa tak predražuje, čo má vplyv aj na zvyšujúce sa rozpočtové deficity. Aj napriek tomu, že sa zvyšujú úrokové sadzby ECB, tak zatiaľ k poklesu inflácie nedochádza, keď dnes na Slovensku už atakuje hranicu 14,5 % a v eurozóne vykazuje priemer na úrovni 10 %. Najväčšie obavy z úrokovej eufórie ECB sú z hroziacej recesie, ktorá sa meria makroekonomickým ukazovateľom HDP a ten za sledované štvrťročné obdobie spomaľuje.
Máme oprávnenú otázku: Prečo ECB zvyšuje svoje úrokové sadzby, keď inflácia zatiaľ neklesá a keď navyše nám z dôvodu ich nárastu hrozí hospodárska recesia? Dôvodov je viacero. Prvým je zvyšovanie úrokov v USA, čo nielenže oslabuje kurz eura, ale spôsobuje aj vývoz americkej inflácie na európsky kontinent. Ďalším dôvodom je snaha ECB „zdražiť“ a tak znížiť dopyt domácností po tovaroch a službách, čoho dôsledkom by vraj poklesli ich ceny a teda aj inflácia. Vyššie úroky totiž zdražujú požičiavanie peňazí, čo sa má prejaviť na znižovaní cien nehnuteľností, či akciových a dlhopisových výnosov, čo si väčšina z nás už všimla. A napokon si ECB myslí, že vyššími úrokmi sa pribrzdí nielen roztáčanie cien všetkého, ale aj mzdovej špirály, na ktorej sa podieľajú predovšetkým vlády, čoho dôkazom sú vyššie mzdy zamestnancov v štátnej a verejnej správe, ako v súkromnej. Na prekvapenie väčšiny z nás však je, že napriek zvyšovania úrokových sadzieb na úvery sa nezvyšujú úmerne aj úroky na vklady, čo by znížilo objem peňazí v obehu, s dopadom na pokles dopytu domácej spotreby. Vyššie úroky sú ale rizikom pre narastajúcu zadlženosť verejných rozpočtov, čo sa týka aj slovenských,
keďže na ich financovanie si musíme peniaze požičať emitovaním štátnych dlhopisov. Pokiaľ ešte vlani sme si na zahraničných trhoch požičiavali za úrok pod 1 %, tak posledná 10-ročná emisia štátnych dlhopisov nás vyšla za výnos v prospech zahraničných veriteľov za 4 %, ktoré tak ako napokon vždy zaplatia len slovenskí daňoví poplatníci. Budeme teda zvedaví, s akými opatreniami príde terajšia koaličná vláda znížiť deficit verejných rozpočtov alebo to prenechá na budúcu koaličnú vládu, keďže zvyšovať ich príjmy sa väčšinou týka daní a znižovať ich výdaje nákladov na spravovanie vecí verejných. Každé vyššie zadlžovanie bude totiž drahšie, čo znamená, že budeme chudobnejší. A to si veru nikto z nás nepraje.
Róbert Hölcz
ekonóm
Tento článok bol publikkovaný v decembrovom vydaní AGROMAGAZÍNu na s.15.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
