Agrolesníctvo je efektívnym nástrojom k vytváraniu ekonomickej rentability, avšak na tvorbu zisku vplýva celý rad parametrov.
Zároveň je možné konštatovať, že nastavenie systému je na princípe nášho tradičného obhodpodarovania z minulosti, keď naši starí otcovia neboli viazaní na kompenzačné platby odvíjajúce sa od veľkosti obhospodarovanej plochy. Bolo tak prirodzenou snahou každého poľnohospodára, nižšiu úrodnosť jednej plodiny vykompenzovať úrodou inej plodiny, prípadne úžitkom z hospodárskych zvierat.
V súčasnosti predstavuje agrolesníctvo na Slovensku novú paradigmu, čo v praxi znamená hľadanie optimálnych riešení viacúčelového pestovania. Nájsť vhodnú kombináciu nielen druhu, ale aj odrody poľných plodín a drevín nie je jednoduché.
Konkrétne príklady zo Španielska a Portugalska nie sú pre Slovensko realizovateľné, ale obohatiť naše pasienky napríklad morušou, čerešňou vtáčou, či bazou čiernou by nemal byť problém. Novosť agrolesníctva v tomto prípade spočíva v efektívnom prepojení živočíšnej výroby s ovocinárstvom (dreviny + pasenie), pričom tento vzťah nie je u nás v súčasnosti využívaný. Pre niekoho to môže byť problém a pre niekoho nová príležitosť k podnikateľskej činnosti.
Aj príklad z Talianska je čiastočne použiteľný na Slovensku. Nakoľko záujem o gaštany jedlé a jeho produktoch rastie aj u nás, perspektíva jeho pestovania sa ukazuje v zmiešaných výsadbách napríklad s lieskou, mandľou, rakytníkom alebo borievkou obyčajnou.
Čiastočnou perspektívou je príklad z Francúzska, nakoľko orech kráľovský v našich podmienkach, hlavne v kukuričnej a repárskej výrobnej oblasti aj v minulosti lemoval okraje polí v podobe stromoradí. Aj napriek tomu, že je orech schopný rásť v radových výsadbách a nepotrebuje zavlažovanie, jeho negatívum spočíva v potrebe odstraňovania lístia. Hlavne z tohto dôvodu sa na Slovensku podplodiny v intenzívnych výsadbách orecha nepoužívajú. Čiastočná možnosť pestovania na jednej ploche je s obilninami, strukovinami, cibuľovou a koreňovou zeleninou, prípadne jahodami s podmienkou, že zber uvedených plodín musí byť realizovaný do septembra, kedy začína padanie orechov a zároveň lístia. Výsadba veľkého počtu orechov s poľnohospodárskymi plodinami na jednej ploche sa v našich podmienkach neodporúča, nakoľko vytvárajú podmienky pre väčší výskyt hlodavcov a tým môžu spôsobovať straty na úrode poľnohospodárskych plodín.
Na príkladoch s tradičnými ovocnými stromami zo Spojeného kráľovstva a Nemecka sa môže zdať, že ekonomický zisk z tradičných ovocných stromov je minimálny, keďže ovocie z pohľadu nižšej kvality nie je predajné na priamy konzum. Opak je však pravdou. Tradičné ovocné stromy vyžadujú minimálne finančné náklady na ošetrovanie a produkciu ovocia je možné spracovať na mušty, džúsy, sirupy, likéry, sušené ovocie, či džemy. V kombinácii so živočíšnou výrobou je tento agrolesnícky systém dlhodobo udržateľný a ekonomicky atraktívny.
Z pohľadu drevín dáva agrolesníctvo priestor k pestovaniu nielen zabudnutých ovocných drevín (napr. dula, mišpula, drieň, hloh, ruža jabĺčková), ale aj drevín, ktorých monokultúrne pestovanie nie je v našich klimatických podmienkach pre daný druh vyhovujúce (napr. gaštan jedlý, figovník), prípadne dreviny, ktoré nie sú legislatívne zaradené (napr. borievka obyčajná). Nemali by sme zabúdať ani na možnosť uplatnenia nových odrôd rýchlo rastúcich drevín, napr. topoľa, vŕby, jelši, jaseňa, paulownie a mnoho ďalších.
Dreviny môžu lemovať pozemky vo forme zelených pásov, líniových výsadieb alebo byť vysadené v medziradoch ako doplnkové plodiny. Pokiaľ ide o časové usporiadanie, dreviny na ornej pôde môžu byť v počiatočnej fáze rotácie striedané jednoročnými poľnohospodárskymi plodinami alebo viacročnými krmovinami. V systéme pestovania so širokými rozstupmi môžu byť medziplodiny pestované nepretržite. Poľnohospodárske plodiny v osevných postupoch je potrebné striedať za sebou na jednotlivých pozemkoch a súčasne v rokoch v rámci rotácie plodín. Správny osevný postup je i v tomto prípade najúčinnejším agrotechnickým opatrením v rámci rastlinnej výroby, ktorým nie sú zvyšované náklady na výrobu, ale je zvyšovaná produkcia.
Menej sa hovorí o agrolesníckych systémoch na lesnej pôde, nakoľko sortiment pestovaných plodín je výrazne nižší. Obľúbenými lesnými plodmi sú maliny, černice, ostružiny, čučoriedky, ale aj medvedí cesnak, či jedlé a liečivé huby. Nedocenenými a zároveň univerzálnymi plodinami pre agrolesnícke systémy sú liečivé, aromatické a koreninové rastliny. Spolu s rýchlorastúcimi drevinami je v západnej Európe atraktívne pestovanie netradičných plodín, napríklad pre diabetikov (topinambur, čakanka, stevia, tekvicové zeleniny), alebo kombinovaná produkcia ovocných drevín s láskavcom, nechtíkom, medovkou, prípadne inými liečivými rastlinami. Tieto trendové formy agrolesníctva ponúkajú svoje produkty priamo na poli.
Ing. Eva Pekárová, MBA
Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy
Celý článok týkajúci sa agrolesníctva si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe.
