Úrokové sadzby úverov ako domácností,
tak i firiem v Eurozóne vrátane Slovenska v ostatných rokoch vykazujú klesajúcu tendenciu. Tento trend sa prehĺbil ešte viac aj v roku 2019, keď sa Európska centrálna banka (ECB) rozhodla zatlačiť svoju jednodňovú refinančnú úrokovú sadzbu ešte hlbšie do mínusu, konkrétne na – 0,5 %. Na tento posun reagovali poklesom aj sadzby Euribor, ktoré sú hlavným benchmarkom pre úrokové sadzby poskytovaných úverov domácnostiam ako aj firmám. Tie postupne klesli na mínus 0,4 % pri 3–mesačnom Euribore (benchmark pre krátkodobé úvery) a na mínus 0,25 % pri 12–mesačnom Euribore (benchmark pre dlhodobé úvery), čo vytvorilo priestor pre ďalšie mierne znižovanie úrokových sadzieb úverov a tým i nákladov na obsluhu dlhu. AGROMAGAZÍN už tradične v ročenke AGROBIZNIS realizuje koncom roka prieskum medzi analytikmi komerčných bánk o očakávanom vývoji úrokov Euribor ako aj základného úroku ECB pre nasledujúci rok. V rámci „najčerstvejšieho“ prieskumu s výhľadom na rok 2020 sa pritom analytici všetkých komerčných bánk zhodli v tom, že Európska centrálna banka v roku 2020 ponechá základnú úrokovú sadzbu naďalej na 0 %. Čo sa týka 3-mesačného Euriboru, ten očakávajú na konci roka 2020 v priemere na úrovni mínus 0,43 % a 12–mesačný Euribor na mínus 0,28 %. Ide teda o prakticky zhodné sadzby, aké panujú na medzibankovom trhu v súčasnosti. V praxi to naznačuje na scenár, že úrokové sadzby agrárnych úverov v roku 2020 by sa mali udržať na súčasných historicky atraktívnych úrovniach. Toľko dobré správy. Veľkou otázkou však ostáva, ako banky zareagujú na zavedenie bankového odvodu zo strany štátu, ktorý ich má v roku 2020 stáť odhadom 115 mil. EUR. Stačí si pripomenúť ako vyriešili nedávne zavedenie odvodu platiaceho aj retrospektívne na už platné zmluvy poisťovne – preniesli ho na poistníkov. Poisťovne však v prostredí nízkych úrokových sadzieb už dlhodobo manévrujú na hrane rentability a tak ich reakcia bola logická. Banky majú nateraz k dispozícii určitý „poistný vankúš“, no nízke, resp. záporné úroky doliehajú negatívne i na ne. Môže sa tak stať, že menej bonitní poľnohospodári môžu v roku 2020 predsa len pocítiť určitý rast nákladov na obsluhu dlhu. Tiež si musíme uvedomiť, že úrokové sadzby Euribor ako aj sadzby štátnych dlhopisov v Eurozóne sú historicky nízke, možno až neadekvátne, čo samo o sebe vytvára riziko pre ich náhly vzostup. Kedy sa tak stane, nevieme. No určite sa oplatí sledovať vývoj inflácie v Eurozóne. Vzostup inflačných očakávaní totiž môže odštartovať rast úrokov na medzibankovom trhu a tým aj samotných úverov.
/AGROBIZNIS/
