Pokiaľ vieme, na Slovensku majú dojacie roboty v piatich podnikoch. Historické prvenstvo ale pripadá podniku PORS Oslany v okrese Prievidza a podľa konateľa Ing. Miloša Ulického toto rozhodnutie nikdy neoľutovali.
Jediná výčitka, ktorú ale nemožno pripísať robotom Lely, je, že každodenné kŕmenie a odstraňovanie exkrementov by bolo jednoduchšie v novej maštali. Tri dojacie roboty totižto postavili do staršej zrekonštruovanej maštale.
13 rokov bez vážnejších problémov
Zásluha, že sa v Oslanoch presadilo robotické dojenie, patrí Ing. Miroslavovi Polcovi († 2021). V súčasnosti podnik riadi jeho najbližšia rodina a pokračuje v nastúpenom trende moderného podniku, pravidelne investujúceho do modernej techniky.
Pred 13-timi rokmi si vybrali automaty holandskej značky Lely, ktorá má s robotickým dojením 30 ročné skúsenosti. V Oslanoch vlastnia tri dojacie automaty Astronaut A3 Next, dva kupovali v roku 2010 a tretí o tri roky neskôr v čase, keď sa už predávala nasledujúca generácia A4. Na prianie predstaviteľov PORS, dodávateľ im ešte dokázal značným úsilím zabezpečiť tretí rovnaký stroj A3 Next.
Bezproblémový servis zabezpečuje dodávateľov strojov. V prípade, že by sa aj jeden dojací automat pokazil, resp. v čase opráv a údržby, ho plnohodnotne nahrádzajú ďalšie dva.
Technológie zvyšujúce efektivitu ŽV
Ako jeden z prvých podnikov na Slovensku používajú aj automatický prihŕňač krmiva Lely. Podľa slov konateľa Ing. Ulického pracuje spoľahlivo. Výrobca používa ako zdroj energie pre pohyb bežne dostupné automobilové akumulátory, ktoré udržujú náklady pri ich výmene v prijateľnej miere.
V Oslanoch v minulosti kŕmili ťahanými miešacími vozmi, ktoré nahradil Faresin Leader s objemom 12 m3. Samohybný stroj znížil potrebu ďalšieho človeka na nakladanie, ale za podstatné považujú rovnomerné odoberanie krmiva zo steny siláže frézou, čo zvýšilo kvalitu krmiva.
Živočíšnu výrobu obsluhujú dvaja ľudiadojac
dojacRobotické dojenie nie je samoúčelné. Jedným z prínosov je odbúranie ľudského faktora a zníženie potreby pracovnej sily. Tej sily, ktorej je aktuálne na pracovnom trhu nedostatok. V Oslanoch to potvrdzujú. „Kŕmenie a manipuláciu s hnojom zabezpečuje jeden a starostlivosť o maštale druhý zamestnanec,“ hovorí Ing. Ulický a dodáva, že kŕmičom vyhovuje pracovný režim s 12-hodinovými zmenami dva dni v práci a dva dni voľna.
Dojací automat zlepšuje kvalitu mlieka
Robotické dojenie Astronautom má aj ďalšie výhody. To, že dojí každú štvrtku vemena zvlášť, znižuje výskyt mastitíd. Ďalej analýzou mlieka dokáže vyčleniť mledzivo a nekvalitné mlieko, takže PORS vyrába mlieko v najvyššej možnej kvalite. Viac o chovateľských úspechov vám prezradí článok môjho kolegu zo Slovenského CHOVu z minulého roka (5/22).
V Oslanoch zostávajú verní nášmu národnému strakatému plemenu s výhodou vyššieho osvalenia kráv. Priemerná úžitkovosť sa pohybuje na úrovni asi 7 800 l mlieka v stáde so 190 dojnicami.
Pôdu obrábajú tradične
Pôdu obrábajú klasickými postupmi. Pod háklivú cukrovú repu skúšali aj podrývanie či kyprenie, ale stále ako najefektívnejší variant vychádza ten s orbou. Oráčinu ponechávajú v hrubej brázde až do jari.
Celý článok nájdete v májovom čísle časopisu Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve 5/2023 na stranách 14–15.
Časopis Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve si môžete predplatiť tu.
Marián Kukučka
Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve
