Keď sa od 1. januára 2023 upravili podmienky zákona (pozn.č.43/2004) tak, že umožnili zamestnancom po odpracovaní 40 rokov rozhodnúť sa pre predčasný dôchodok, málokto tušil, že túto možnosť využije v minulom roku až toľko ľudí.
Ale dalo sa to očakávať, keďže lákali aj podmienky pre dosiahnutie zaujímavejšej sumy dôchodku. Predčasným dôchodcom sa niet čo čudovať ani preto, že pracovné tempo a fyzické i psychické nároky v zamestnaniach za ostatné dekády až drasticky rástli. Zvyšoval sa aj vek odchodu do starobného dôchodku a dá sa očakávať, že sa ešte zvýši.
Nežiaducim dôsledkom tohto masívneho odchodu z pracovných pozícií je však chýbajúci personál v širokom spektre odvetví hospodárstva. Ľudia zrazu chýbajú takmer všade a ich nedostatok môže obmedziť dopravu, služby, fabriky, ale aj výrobu potravín či prevádzku poľnohospodárskych podnikov. Za normálnych okolností by bola náhrada odídencov mladšími ročníkmi samozrejmosťou. No to je práve to, čo sa u nás bude realizovať veľmi ťažko.
Odkiaľ by mali prísť mladí ľudia? Absolventov stredných odborných škôl je na Slovensku čoraz menej. Mnohí dajú prednosť gymnáziám a následne veľa vysokoškolákov odchádza do zahraničia, kde napokon nejeden aj zostane. A čo je ešte smutnejšie, hovorí sa o poklese úrovne vzdelávania a výsledkov žiakov, ktorí po ukončení školy prakticky nie sú v podnikoch „použiteľní“. Prekopanie obsahovej aj metodickej stránky učebných predmetov a študijných programov, ale najmä celková reforma spôsobu vzdelávania u nás má meškanie už prinajmenšom 20 rokov.
Navyše, ľudí, ktorí skutočne pracujú vo vyštudovanom odbore, je na Slovensku pomerne málo (pozn. mužov 62 %, žien 48 %). Väčšinou ich zláka atraktívnejší plat a zamestnanecké benefity, ktoré im ponúknu v „pásových“ podnikoch. V tomto smere má chlebový rezort hendikep, keďže priemerná nominálna mesačná mzda v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove dosahuje iba 1 116 €(III.Q 2023, ŠÚ SR). Je to sotva 80 % priemernej mzdy v našom národnom hospodárstve (t.j. 1 403 €/mes.). No nejde len o plat, ale aj podmienky – málokto je dnes ochotný pracovať hoci aj v noci, v „piatok - sviatok“, v akomkoľvek počasí...
Desaťročia zle nastavené financovanie školstva (na počet absolventov) a zanedbaná výchova detí k pestovaniu rastlín a chovu zvierat nám dnes vystavuje účet. Kedysi boli dvory na dedinách plné domácich zvierat a obrobený každý meter záhrady. Dnes je vo väčšine prípadov okolo domov trávnik, prinajlepšom „bezúdržbová“ výsadba. Možno by stálo za zamyslenie vyčleniť aspoň v zoologických záhradách kúsok miesta pre koňa, kravu, kozu, ovcu, zajace, kačky, sliepky, aby ich aspoň tam mali deti šancu stretnúť.
Ak chce štát poskytovať dôchodky svojim občanom aj o 10-20 rokov, mal by si vychovávať a snažiť sa udržať mládež na Slovensku. Je to však beh na dlhé trate, presahuje obdobie jednej vlády. Ale aj sladké ovocie zo stromu trháme až po niekoľkých rokoch starostlivosti... Treba čím skôr dokončiť reformy, zabezpečiť lepšie vybavenie škôl a možnosti získavania praxe. A tiež možnosti pozrieť sa za hranice, aby získali nadhľad a lepšie sa neskôr dokázali rozhodnúť. Zostane už len veriť, že pre domácu poľnovýrobu, živočíšnu výrobu alebo agroturistiku.
Vidiek potrebuje pracovné sily a šikovných mladých ľudí. Je mnoho možností, ako ich tam prilákať. Pretože v opačnom prípade si už čoskoro môžeme pri kolónke „zachovať osídlenie a zamestnanosť na vidieku“ - jednom z hlavných cieľov Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, zaškrtnúť iba nesplnenie si domácej úlohy. A to by bola, s ohľadom na vysoké percento obyvateľstva s najvyššie ukončeným vysokoškolských vzdelaním (pozn. 18,4 %, cenzus ŠÚ SR 2021) predsa len trochu hanba.
Lada Debnárová
