Aj napriek zhoršujúcim sa ekonomickým podmienkam chov dojčiacich kráv na Slovensku získava tradíciu.
Existencia chovateľov, ktorí chovajú len dojčiace kravy a dokážu prežiť aj v súčasných podmienkach je dôkazom, že toto výrobné zameranie s podporou štátu môže byť funkčným.
Čo ovplyvňuje efektívnosť?
Toto konštatovanie je platné len za predpokladu efektívnejšieho využívania všetkých vlastných a cudzích skúseností z reprodukcie a dodržiavania ostatných zootechnicko-ekonomických parametrov, ktoré sú a budú oveľa tvrdšie ako pri dojenej populácii dobytka.
Efektívnosť chovu dojčiacich kráv bude vždy predstavovať sumár faktorov, ktoré podľa dôležitosti môžeme zoradiť: vysoká reprodukcia, nízke straty úhynom a minimum živej práce. Takto definovaná efektívnosť však nepredstavuje konečný efekt – zisk, nakoľko všetky menované faktory determinujú vlastné náklady a tie sú len prvou časťou rovnice ekonomickej efektívnosti. Na druhej strane tejto rovnice sú nákupné ceny, hlavne odstavených teliat, o ktorých sa nám ani veľmi nechce písať. Sú nízke a vôbec nevyjadrujú skutočnú hodnotu zástavu, ktorý sa poskytuje na ďalší výkrm chovateľom v podstatne výhodnejších prírodno-ekonomických podmienkach (napríklad Taliansko). Mieru nákladovej rentability týchto obchodníkov so zástavom odhadujeme na viac ako 100 %.
Podpora chovu bez spätnej väzby
Od roku 2009, keď sa zmenil systém subvenčnej podpory dobytkárstva vznikol v submarginálnych oblastiach Slovenska reálny predpoklad, že chov dojčiacich kráv sa môže stať primárnym výrobným zameraním s vlastnou rekapitalizáciou. Na druhej strane by to však chcelo a sme o tom presvedčení, aby štát za poskytovanie podpory chovateľom žiadal spätne minimálnu evidenciu (obratová súpiska, kalkulácie vlastných nákladov, resp. výsledovka podľa výkonov) a vyplácanie subvencií podmieňoval existenciou uvedenej evidencie a jej hodnovernosťou. Chovateľský zväz nedisponuje nástrojmi, ktorými by docielil napríklad štvrťročné váženie, polročné „sčítanie chvostov“ a preto hodnovernosť kontroly úžitkovosti mäsových plemien nie je na takej úrovni ako pri dojniciach.
V príspevku chceme stručne analyzovať vývoj štruktúry vlastných nákladov (ďalej VN) v chove dojčiacich kráv (ďalej DK), počtu živo narodených teliat na 100 kráv za roky 2007-2009 a najdôležitejšie výrobno-ekonomické ukazovatele chovu ostatných kategórií stáda DK v roku 2009. Podklady sme získali od piatich chovateľov, ktorí nám poskytujú naturálne aj ekonomické podklady. Veľkosť stád bola od 58 do 175 dojčiacich kráv a napriek tomu si myslíme, že nevyjadrujú plne realitu chovateľov, nakoľko veľa chovateľov má záujem o diskusiu v zmysle odporúčaní zootechnických opatrení, ale nechcú (nemôžu) poskytnúť relevantné výrobno-ekonomické podklady.
Znižovanie prírastkov teliat negatívom
Počet živo narodených teliat na 100 kráv v súbore chovov dosiahol svoje maximum za posledných 10 rokov v roku 2006 (85,4), potom prudko klesol až na 72,8 (2007), ale od roku 2008 znovu stúpol na 77,1 a v 2009 na 79.
Priemerné denné prírastky teliat pod kravami v posledných troch rokoch začali prudko klesať z 958 g (2007), na 886 g (2008) až na 781 g v roku 2009. Tento pokles môže podľa nášho názoru súvisieť aj s vysokým vekom kráv v sledovaných stádach, nakoľko v poslednom období mali veľmi nízke vyraďovanie 15-18 %, ale môžu existovať aj iné chovateľské príčiny.
Vlastné náklady na 1 kŕmny deň (KD) teliat v rokoch 2007-2008 stagnovali (2007 – 5,03 Sk; 2008 – 5,36 Sk), v roku 2009 stúpli až na 7,30 Sk (0,2422 €). Aj keď priemerné realizačné ceny v súbore chovov boli mierne vyššie ako slovenský priemer, aj tak v našom súbore ceny najprv postupne, neskoršie prudko klesali. V roku 2007 cena za 1 kg odstaveného teľaťa poklesla na 89,30 Sk.kg-1 ž.hm. (interval podľa chovov od 73 do 97 Sk), v 2008 klesla na 81,90 Sk.kg-1 ž.hm. (73 až 93 Sk) a v roku 2009 sa prepadla o ďalších 10 Sk na 70,99 Sk.kg-1 ž.hm. (67,70-76,05 Sk; 2,2474-2,5244 €). Pokles cien o 20,5 %, nemožno vysvetliť kvalitou teliat (nižšie prírastky, tým aj osvalenie) skôr, nenásytnosťou priekupníkov so zástavovým dobytkom.
Dôsledkom rastu nákladov na krmivá stúpli v rokoch 2007-2008 vlastné náklady na 1 KD dojčiacich kráv z 55,02 Sk na 59,74 Sk. V roku 2009 stúpli náklady na 64,27 Sk.KD-1 (2,1334 €), ale na prírastku nákladov +4,53 Sk.KD-1 (+0,1504 €) sa najviac podieľali náklady na réžie (+5,31 Sk.KD-1; +0,1763 €), ďalej náklady na živú prácu (+1,47 Sk.KD-1; +0,0488 €) a náklady na opravy a údržbu (+1,22 Sk.KD-1; +0,0,0405 €), spolu o 8,00 Sk.KD-1, resp. +0,2656 €, ostatné nákladové položky mierne klesli v sumáre o 3,47 Sk.KD-1; +0,1152 €.
Kalkulácie a štruktúru jednotlivých nákladových položiek v chove dojčiacich kráv za roky 2007-2009 uvádzame v tabuľke 1. V poslednom riadku tabuľky prepočítavame ročné vlastné náklady na 1 dojčiacu kravu a rok na 1 živonarodené teľa, čo je podľa nášho názoru najvhodnejšie ekonomické vyjadrenie efektívnosti výrobkovej ekonomiky odstavených teliat. Na vytvorenie širšieho obrazu uvádzame v tabuľke 2 priemerné, ako aj minimálne a maximálne hodnoty najdôležitejších naturálnych a ekonomických ukazovateľov chovu ostatných kategórií dojčiacich kráv.
Rezervy stále existujú
Na základe našich analýz z posledných troch rokov sme presvedčení, že priemerný, resp. nadpriemerný slovenský chovateľ 60-100 kusového stáda dojčiacich kráv mal v rokoch 2007-2008 najväčšiu reálnu rezervu v ostatných priamych nákladoch druhotných (do 30 %), ďalej v pracovných nákladoch 10-20 %, čo sa v roku 2009 potvrdilo. Sporné zostávajú ostatné priame náklady prvotné (minimálne 10 %) a ešte problematickejšie sú režijné náklady, ktorých rezervu pozná len každý chovateľ sám.
Disponibilná biomasa trvalých trávnych porastov v podhorských a horských oblastiach Slovenska predurčuje tieto oblasti na produkciu hovädzieho mäsa systémom chovu dojčiacich kráv. Podporou systému chovu sa čiastočne pokryje existujúci dopyt po mladej hovädzine, ale nemali by sme zabúdať ani na nevýrobné funkcie chovu dobytka a oviec v týchto oblastiach.
Jozef Daňo1, Ján Huba1, Zuzana Krupová1, Emil Krupa1 Andrej Koleno2
CVŽV Nitra1, RAJO, a.s.2
