Štvrtok 22.februára 2024, meniny má Etela, zajtra Roman/Romana

Podľa Eurostatu sa priemerná miera inflácie v eurozóne už  pomaly blíži k dvojpercentnému inflačnému cieľu ECB. Centrálna banka sa však napriek poklesu ekonomiky spôsobenej práve jej terajšími úrokovými sadzbami zatiaľ nechystá úroky znižovať.

A to z viacerých dôvodov, medzi ktoré okrem pokračujúcich geopolitických konfliktov patrí na Slovensku pokračujúca rozšafná fiškálna politika minulej ako aj terajšej vládnej koalície, ktorej dôsledkom je najvyšší deficit verejných financií k HDP v eurozóne. Či to je dôvodom prečo je inflácia u nás vyššia ako aj spomínaný priemer, nebudeme špekulovať, s čím ale budeme súhlasiť, že na terajšej miere inflácie sa asi najviac okrem cien energii podieľajú potraviny, ktoré sú aj najväčšou výdavkovou položkou v rozpočte domácnosti. Rast cien znižuje ich kúpyschopnosť s následným dopadom aj na pokles domácej spotreby, ktorá sa doteraz najviac podieľala na raste HDP. To už ale neplatí. Rast HDP bol v druhej polovici roka zabezpečovaný predovšetkým zahraničným čistým exportom, ktorý sa pričinil o to, že rast HDP bude v tomto roku na úrovni 1,1 % a preto slovenskú ekonomiku zatiaľ obchádza prízrak recesie. S rovnakým konštatovaním sa na prekvapenie nás všetkých nemôže pochváliť Nemecko, ktoré sa niekoľko štvrťrokov nachádza v recesii, čo pre je zlá správa, keďže Nemecko je náš najväčší obchodný partner. Vláda vždy nájde v štátnom rozpočte peniaze na zastropovanie cien energii, ale nie na zníženie cien v agrárnom sektore, ak ich teda nechceme znižovať poklesom DPH, s čím nemáme dobré skúsenosti. Na portáli Finstatu sa dá zistiť obrovský nárast ziskovosti nielen bankového, ale aj agrárneho sektora predovšetkým potravinárskych reťazcov, ktoré v prípade zahraničných si dividendy určite posielajú na svoje účty doma. Potravinári mali „výhody“ aj počas pandémie, keďže jesť a piť musíme všetci, navyše väčšina ostatných prevádzok služieb domácnosti bola zatvorená a tak sa v potravinárskych reťazcoch kupovalo viac a stále drahšie.

Štátny rozpočet agrárnemu sektoru prispel viac

Jednou z najviac diskutovaných predvolebných tém boli u nás ceny potravinárskych výrobkov ktoré boli v rámci eurozóny najvyššie. Nehovorilo sa síce priamo o vyššou odvode zo ziskov potravinových reťazcov, ale skôr o využívaní zákona o nepriamych obchodných podmienok a zákona o cene, zatiaľ bez konkrétneho záveru zo strany terajšej koaličnej vlády. Či zo strany potravinárov môžeme hovoriť o nekalých praktikách, nešpekulujeme, ale podľa záverov aj zo strany Národnej banky Slovenska nám bolo potvrdené, že obchodná marža ako rozdiel medzi nákladmi na vstupy a výnosmi na výstupe, sa výrazne zvýšila. Programové vyhlásenie vlády ale ani pripravovaný štátny rozpočet na rok 2024 nepočítajú s vyšším zdanením potravinárov, skôr sa hovorí o monitoringu vývoja cien základných potravín a až podľa výsledku sa príjmu  následné opatrenia proti neodôvodnenému zdražovaniu. Či poľnohospodárov a potravinárov uspokojuje, že v Programovom vyhlásení vlády je dvadsiatka priorít, s ktorými sa vláda bude v budúcom roku zaoberať, si teda počkajme. Nedávno schválený štátny rozpočet pre rok 2024 koaličná vláda odprezentovala ako rovnovážny vo vzťahu udržania ale aj zlepšenia sociálneho štandardu domácnosti a potreby konsolidácie verejných rozpočtov do 0,5 % HDP. V rozpočte sa počíta s vyššími príjmami z viacerých zdrojov.  Zo zníženia príspevku do druhého piliera z doterajších 5,5 na 4 %, zo zvýšenia zdravotného poistenie zamestnávateľov o 1 %, ako aj z vyššieho bankového odvodu sa zvýšia príjmy do verejných rozpočtov o približne jednu miliardu eur, z ostatných avizovaných 15 opatrení sa príjmy zvýšia o asi 900 mil. eur. Zo schvaľovaného štátneho rozpočtu na rok 2024 vyplýva, že  koaličná vláda bude hospodáriť s deficitom 7,6 mld. eur. A tak deficit verejných financií bude tesne pod hranicou 6 % k HDP. V štátnom rozpočte sa počíta pre agrárny sektor s výdavkami v objeme 1,23 mld. eur, čo je oproti roku 2023 o 22 % viac. Vo výdavkoch sa počíta so štátnou pomocou na podporu poľnohospodárskej prvovýroby, potravinárskeho sektora ako aj lesného hospodárstva, samozrejme s dotačnou politiku pre farmárov ako aj časti zaplatenej spotrebnej dane z minerálnych olejov. 

 

Róbert Hölcz, ekonóm

Celý text nájdete na s.18 ročenky AGROBIZNIS, ktorá je súčasťou januárového vydania AGROMAGAZÍNu.

Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.

 

naj agromanažér 2023

Chovmat banner

agropoistenie

Predplatné Agromagazínu

AGROMAGAZÍN je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho ZADARMO.

Viac o predplatnom Agromagazínu

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov