Podľa Eurostatu sa priemerná miera inflácie v eurozóne už pomaly blíži k dvojpercentnému inflačnému cieľu ECB. Centrálna banka sa však napriek poklesu ekonomiky spôsobenej práve jej terajšími úrokovými sadzbami zatiaľ nechystá úroky znižovať.
A to z viacerých dôvodov, medzi ktoré okrem pokračujúcich geopolitických konfliktov patrí na Slovensku pokračujúca rozšafná fiškálna politika minulej ako aj terajšej vládnej koalície, ktorej dôsledkom je najvyšší deficit verejných financií k HDP v eurozóne. Či to je dôvodom prečo je inflácia u nás vyššia ako aj spomínaný priemer, nebudeme špekulovať, s čím ale budeme súhlasiť, že na terajšej miere inflácie sa asi najviac okrem cien energii podieľajú potraviny, ktoré sú aj najväčšou výdavkovou položkou v rozpočte domácnosti. Rast cien znižuje ich kúpyschopnosť s následným dopadom aj na pokles domácej spotreby, ktorá sa doteraz najviac podieľala na raste HDP. To už ale neplatí. Rast HDP bol v druhej polovici roka zabezpečovaný predovšetkým zahraničným čistým exportom, ktorý sa pričinil o to, že rast HDP bude v tomto roku na úrovni 1,1 % a preto slovenskú ekonomiku zatiaľ obchádza prízrak recesie. S rovnakým konštatovaním sa na prekvapenie nás všetkých nemôže pochváliť Nemecko, ktoré sa niekoľko štvrťrokov nachádza v recesii, čo pre je zlá správa, keďže Nemecko je náš najväčší obchodný partner. Vláda vždy nájde v štátnom rozpočte peniaze na zastropovanie cien energii, ale nie na zníženie cien v agrárnom sektore, ak ich teda nechceme znižovať poklesom DPH, s čím nemáme dobré skúsenosti. Na portáli Finstatu sa dá zistiť obrovský nárast ziskovosti nielen bankového, ale aj agrárneho sektora predovšetkým potravinárskych reťazcov, ktoré v prípade zahraničných si dividendy určite posielajú na svoje účty doma. Potravinári mali „výhody“ aj počas pandémie, keďže jesť a piť musíme všetci, navyše väčšina ostatných prevádzok služieb domácnosti bola zatvorená a tak sa v potravinárskych reťazcoch kupovalo viac a stále drahšie.
Štátny rozpočet agrárnemu sektoru prispel viac
Jednou z najviac diskutovaných predvolebných tém boli u nás ceny potravinárskych výrobkov ktoré boli v rámci eurozóny najvyššie. Nehovorilo sa síce priamo o vyššou odvode zo ziskov potravinových reťazcov, ale skôr o využívaní zákona o nepriamych obchodných podmienok a zákona o cene, zatiaľ bez konkrétneho záveru zo strany terajšej koaličnej vlády. Či zo strany potravinárov môžeme hovoriť o nekalých praktikách, nešpekulujeme, ale podľa záverov aj zo strany Národnej banky Slovenska nám bolo potvrdené, že obchodná marža ako rozdiel medzi nákladmi na vstupy a výnosmi na výstupe, sa výrazne zvýšila. Programové vyhlásenie vlády ale ani pripravovaný štátny rozpočet na rok 2024 nepočítajú s vyšším zdanením potravinárov, skôr sa hovorí o monitoringu vývoja cien základných potravín a až podľa výsledku sa príjmu následné opatrenia proti neodôvodnenému zdražovaniu. Či poľnohospodárov a potravinárov uspokojuje, že v Programovom vyhlásení vlády je dvadsiatka priorít, s ktorými sa vláda bude v budúcom roku zaoberať, si teda počkajme. Nedávno schválený štátny rozpočet pre rok 2024 koaličná vláda odprezentovala ako rovnovážny vo vzťahu udržania ale aj zlepšenia sociálneho štandardu domácnosti a potreby konsolidácie verejných rozpočtov do 0,5 % HDP. V rozpočte sa počíta s vyššími príjmami z viacerých zdrojov. Zo zníženia príspevku do druhého piliera z doterajších 5,5 na 4 %, zo zvýšenia zdravotného poistenie zamestnávateľov o 1 %, ako aj z vyššieho bankového odvodu sa zvýšia príjmy do verejných rozpočtov o približne jednu miliardu eur, z ostatných avizovaných 15 opatrení sa príjmy zvýšia o asi 900 mil. eur. Zo schvaľovaného štátneho rozpočtu na rok 2024 vyplýva, že koaličná vláda bude hospodáriť s deficitom 7,6 mld. eur. A tak deficit verejných financií bude tesne pod hranicou 6 % k HDP. V štátnom rozpočte sa počíta pre agrárny sektor s výdavkami v objeme 1,23 mld. eur, čo je oproti roku 2023 o 22 % viac. Vo výdavkoch sa počíta so štátnou pomocou na podporu poľnohospodárskej prvovýroby, potravinárskeho sektora ako aj lesného hospodárstva, samozrejme s dotačnou politiku pre farmárov ako aj časti zaplatenej spotrebnej dane z minerálnych olejov.
Róbert Hölcz, ekonóm
Celý text nájdete na s.18 ročenky AGROBIZNIS, ktorá je súčasťou januárového vydania AGROMAGAZÍNu.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
