Basf Belanty

Basf Belanty

Basf belanty

Štvrtok 29.februára 2024, meniny má Radomír, zajtra Albín

Vo všeobecnosti sa hovorí, že hovädzí dobytok a hlavne kravy zapríčiňujú globálne otepľovanie planéty. Všetci čo toto tvrdia hovoria iba polovičnú pravdu. Je faktom, že dobytok produkuje skleníkové plyny ako je oxid uhličitý (CO2) a metán (NH4).

Metán je plyn, ktorý má o 28-krát silnejší otepľovací účinok ako oxid uhličitý. Je však súčasťou dôležitého prírodného biologického cyklu známeho ako biogénny uhlíkový cyklus, udržujúci uhlíkovú rovnováhu v prírode.

Biogénny uhlíkový cyklus začína schopnosťou rastlín izolovať uhlík v svojich bunkách pri výstavbe tela. Rastliny majú výnimočnú schopnosť pri slnečnom žiarení využívať oxid uhličitý z atmosféry na tvorbu listov, koreňov a stoniek. Pri tomto procese sa uhlík z CO2 využije na stavbu tela a kyslík sa uvoľní do atmosféry. Je to dobre známy proces fotosyntézy, pri ktorom sa z jednoduchého uhlíka tvoria zložité uhlíkové reťazce uhľohydrátov, ktoré tvoria celulózu. Celulóza sa nachádza vo všetkých poľnohospodárskych ale aj nepoľnohospodárskych rastlinách, obzvlášť vysoký obsah celulózy je v trávnych porastoch a drevinách.

Celulóza je pre človeka nestráviteľná. Dokážu ju tráviť prežúvavce v svojom zložitom tráviacom trakte. To znamená, že dobytok dokáže využívať celulózu a recyklovať uhlík, ktorý obsahuje. Prostredníctvom enterickej fermentácie dokáže premieňať celulózu a využiť ju na záchov, produkciu mlieka a mäsa. Pri enterickej fermentácii dobytok produkuje metán, prostredníctvom ktorého sa uhlík dostáva znovu do atmosféty. Počas prirodzeného kolobehu uhlíka sa metán, po 12 rokoch v atmosfére, oxidáciou mení na CO2, čím sa uzatvára biogénny uhlíkový cyklus. Oxid uhličitý vchádza znovu do kolobehu uhlíka asimiláciou rastlinami na celulózu, ktorú dobytok znovu skonzumuje. Z uvedeného vyplýva, že prežúvavce, pre ktoré sú objemové krmivá základom v kŕmnej dávke, sa po 12 rokoch stávajú uhlíkovo neutrálne a nepridávajú do atmosféry uhlík. To znamená, že cykly uhlíka medzi rastlinami, zvieratami a atmosférou, sú v krátkom časovom období, zvyčajne v rozmedzí niekoľkých rokov.

Do krátkodobého biogénneho uhlíkového cyklu nemožno zaradiť uvoľňovanie uhlíka z fosílnych palív. Uhlík z fosílnych palív nepochádza z atmosférického uhlíka, avšak z geologických zásob, ktoré sa uložili pred tisícmi až miliónmi rokov. Oxid uhličitý, ktorý uniká pri jeho spaľovaní do atmosféry je nový a má oveľa vyšší vplyv na našu klímu ako uhlík biogénneho uhlíkového cyklu.

 

 

Tento článok bol publikovaný v arpílovom vydaní SLovenského CHOVu na s.14-15

Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.

Ing. Vojtech Brestenký, CSc.1, MVDr. Zuzana Palkovičová, PhD.1, Ing. Ondrej Pastierik, PhD.1, Ing. Kristína Tonhauzer, PhD.2

1Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum - Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra

2Slovenský hydrometeorologický ústav


Biogénny uhlíkový cyklus

naj agromanažér 2023

Chovmat banner

agropoistenie

Predplatné Agromagazínu

AGROMAGAZÍN je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho ZADARMO.

Viac o predplatnom Agromagazínu

Mohlo by vás zaujímať

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov