Nedávny komentár, v ktorom som reflektoval odkaz Patrika Keľa z jubilejnej sedemstej Farmárskej revue, bol jedným z najčítanejších v histórii tohto portálu.
Hovorí sa v ňom o Slovensku bez hospodárskych zvierat. Ide, samozrejme, o hyperbolizáciu. Moja úvaha o úplnom vymiznutí hospodárskych zvierat zo Slovenska bola smerovaná hlavne k zamysleniu sa a prehodnoteniu doterajších prístupov k tomuto veľmi dôležitému odvetviu nášho poľnohospodárstva.
V minulosti tvorilo viac ako 60 % hrubej poľnohospodárskej produkcie SR. Tento podiel sa po roku 1990 znížil na alarmujúcich 37 % v roku 2020. Počty niektorých – rozhodujúcich kategórií HZ (dojnice, prasnice) klesli na úroveň okolo 20 % stavu v roku 1989 a znižovanie pokračuje. Prečo si napriek tomu myslím, že aj v našej krajine nejaké zvieratá zostanú?
Esenciálny vplyv na manažérske rozhodnutia na Slovensku majú podpory, až s väčším odstupom za nimi nasledujú ceny komodít. Časť podpôr (chotáre zaradené do znevýhodnených – ANC oblastí) je viazaná na zaťaženie pôdy (momentálne TTP, v novom Strategickom pláne zrejme i ornej pôdy) dobytčími jednotkami prežúvavcov a koní (aktuálne 0,3 VDJ/hektár TTP).
Ak si ale pozrieme aktuálnu ekonomiku chovu, tá predstavuje naprieč jednotlivými druhmi a výrobnými zameraniami ročnú stratu približne 1 000 eur v prepočte na 500 kg živej hmotnosti ktoréhokoľvek hospodárskeho zvieraťa. Znamená to okolo 300 eur na 0,3 veľkej dobytčej jednotky. Najvyššia ANC platba v rámci tento rok končiaceho sa PRV je v oblasti H1 – 162,75 eur na hektár.
Ekonomické čísla jednoznačne hovoria, že pri týchto hodnotách podpory je ekonomicky výhodnejšie nesplniť podmienky pre zaťaženie (nechovať hospodárske zvieratá) a plochy TTP mulčovať.
No niektorým skutočným poľnohospodárom (SKUPINA 1), gazdujúcim v ANC oblastiach, to svedomie jednoducho nedovolí. Uvidíme, či tento prepočet zmení (a ktorým smerom) nový Strategický plán na roky 2023 – 2027, nedávno schválený našou vládou a zaslaný na posúdenie Európskou komisiou. Mnoho ovplyvní aj stropovanie.
Ďalej je možné predpokladať, že ekonomicky silné korporátne firmy, ktoré do chovu zvierat zainvestovali značný kapitál, pochádzajúci väčšinou z iných odvetví, obhospodarujúce i desiatky tisíc hektárov pôdy (veľké výmery neplatia pre etablovaných hydinárov), budú chovať hospodárske zvieratá. A pri najnižších nákladoch na jednotku produkcie. Fakt, že chovajú aj zvieratá, budú i patrične aplikovať v marketingu. Benefity môžu mať aj z toho, že s reálnym poklesom počtu zvierat budú zrejme rásť jednotkové podpory na ne. (SKUPINA 2)
Potom sú tu napriek okolnostiam ešte stále úspešné príbehy niektorých tradičných podnikov na dolniakoch, kde ich vrcholní manažéri majú zvieratá jednoducho radi, majú ešte ľudí ochotných starať sa o ne a uvedomujú si, že maštaľný hnoj im napomáha vylepšovať pôdu a generovať dostatočné zisky v rastlinnej výrobe. (SKUPINA 3)
Tiež je reálne zachovanie chovov zahraničných majiteľov (napr. dánskych v chove ošípaných). (SKUPINA 4)
Zvýhodnenie menších fariem (redistributívna platba, iné podpory) môže napomôcť k záchrane tých malých fariem, kde chovatelia dokážu uspieť na lokálnom trhu s jedinečnými, kvalitnými, spotrebiteľmi preferovanými produktmi. (SKUPINA 5)
Veľmi otázna je i budúcnosť samozásobiteľských živočíšnych fariem. Hlavne, ak sú lokalizované v intravilánoch obcí a blízko nich. (SKUPINA 6)
Za najmenej zraniteľné považujem SKUPINY 2 a 4.
Ján Huba
Foto: autor
