Pôdohospodárska platobná agentúra má čo robiť, aby odstránila nedostatky, udržala si akreditáciu a získala aspoň čiastočnú dôveru.
Forenzný audit odhalil, že v agentúre došlo asi až v 60 % z preskúmaných prípadov k neoprávnenému vyplácaniu finančných prostriedkov. Okrem niekoľko „pikošiek“ však výsledky auditu neboli zverejnené. Tajností bolo za uplynulé roky dosť a PPA, ktorá ročne rozdeľuje stámilióny eur, potrebuje viac ako ktorákoľvek iná inštitúcia aj kontrolu verejnosti.
Treba však povedať, že rozhodnutie ministerstva urobiť audit si zaslúži pochvalu. Po prevalení káuz je to jediný krok ako dôsledne preskúmať, čo sa v agentúre za posledné roky dialo. Nastavuje to zrkadlo nielen Slovensku, ale aj EÚ, ktorá dlho komunikovala postoj, že „netoleruje žiadne korupčné aktivity v poľnohospodárstve“. Až prevalenie káuz okolo dotácií na letisko a financovanie talianskej mafie z agrodotácií z roku 2018, ktoré viedli k protestom a rekonštrukcii vlády, čiastočne prebudili aj EK. Samozrejme, delenie kompetencií má zmysel a EK nemá možnosť neobmedzene rozhodovať a odkontrolovať všetko, čo sa na Slovensku deje. Na druhej strane, ide o financie z európskeho rozpočtu a tie by mali byť kontrolované, ak je v záujme EÚ podporovať vidiek a nie mafiánov. Alibistom na oboch stranách (SR a EÚ) nahráva fakt, že delenie kompetencií je pre bežného občana nečitateľné. Jediná účinná cesta ako zabrániť korupcii a neefektivite v budúcnosti ostáva obmedziť zdroje (loptička na strane EÚ) a sprehľadniť ich čerpanie (SR). Čím väčší aparát, viac programov, fondov a mechanizmov, tým väčšie riziko, že peniaze nepomôžu ľuďom v núdzi, ale postavia do konkurenčnej výhody korupčníkov. Hoci sa rozpočet na Spoločnú poľnohospodársku politiku rokmi znižuje, stále ide o značne zdeformovaný systém, kde akákoľvek väčšia reforma narazí na odpor, predovšetkým zo štátov ako je Francúzsko.
Ako z toho von? Liečba začína priznaním si problému. Na Slovensku žiaľ tvrdíme, že stačí vymeniť personál a všetko bude fungovať ako po masle. Výsledkom je, že PPA je bez riadneho šéfa od decembra 2020, kedy bol vymenovaný dočasný riaditeľ (pôvodne na 2-3 týždne) a procesne sa stále čaká, čo bude. Ešte dôležitejšie ako ľudia je ale nastavenie procesov tak, aby umožnili čo najväčšiu kontrolu verejnosti. EÚ napríklad zaviazala členské štáty, aby zverejňovali zoznamy poberateľov agrodotácií ako aj ich sumy. Poberateľov v jednotlivých krajinách za posledné dva roky viete tak zistiť na verejne dostupných web stránkach. Aj tu je však priestor na zlepšenie pre PPA veľký. Na webe agentúry sa dlhším pátraním síce dostanete k zoznamu, no jeho funkcionalita je obmedzená a nedozviete sa bližšie, čo presne bolo podporené. Síce zistíte, že poberateľ okrem priamej platby na plochu získal aj viazané priame platby za pestovanie plodín, neviete však za ktoré. Príkladom by mohli byť Holanďania, ktorých portál je aj v angličtine, presne viete zistiť, za čo konkrétne získali ktorí farmári dotácie a nezostáva tak priestor na konšpirácie či podozrenia. Čo by však bolo ďalším zásadným krokom k transparentnosti, je zverejnenie plôch, ktoré sú dotované.
Druhým problémom PPA je, že pri nastavovaní procesov stále musí balansovať medzi prísnosťou a jednoduchosťou. Keď sú pravidlá čerpania dotácií málo prísne, dochádza k podvodom. Ak sú príliš prísne, poctiví farmári mávnu rukou a radšej sa o ne ani neuchádzajú. Prísnosť si však občas zamieňa so zbytočnou byrokraciou. Tak napríklad pri žiadosti na dobytčie jednotky musí žiadateľ presne uviesť, na ktoré zviera žiada podporu, hoci si to vie PPA zistiť sama v Centrálnom registri hospodárskych zvierat. Takto by sme moli pokračovať aj pri ďalších opatreniach, kde sa viac ako na efektívnosť dbá na postup.
Zoznam reforiem je dlhý, komunikácia zo strany ministerstva kostrbatá a peňazí pre PPA veľa. Kým v minulosti stroskotali reformy na nedostatku financií, tentokrát to viazne hlavne na nedostatku politickej vôle a manažérskych schopností. Pevne veríme, že ministerstvo už čoskoro presunie pozornosť z personálnych otázok na procesné a dočkáme sa transparentnej PPA, ktorá neplní titulky novín. Stredobodom pozornosti farmárov by totiž mali byť polia, lúky a lesy, nie štátne agentúry.
Monika Budzák, INESS
