Limagrain repky

Štvrtok 13.júna 2024, meniny má Anton, zajtra Vasil

Rok 2020 sa niesol v znamení veľkej neistoty, ktorú poháňalo pokračujúce zhoršovanie sa situácie okolo šírenia ochorenia COVID-19.

Pandémia sa postarala po dlhej dobe o pokles globálnej ekonomiky, pričom recesii sa nevyhlo ani Slovensko. V takomto prostredí býva pokračovanie expanzie poskytovania úverov do jednotlivých odvetví hospodárstva skôr výnimkou. Rok 2020 bol však v tomto ohľade výnimočný. Úverovanie agrosektora totiž napriek vyššie uvedeným skutočnostiam pokračovalo vo svojej expanzii. Tá síce podľa štatistík Národnej banky Slovenska (NBS) o poskytnutých úveroch pre poľnohospodárstvo a poľovníctvo poukazuje na medziročné výrazné spomalenie rastu poskytovania nových úverov, v sumárnom hodnotení však novembrové dáta 2020 o aktívnych úverov v odvetví hovoria o medziročnom náraste poskytnutých úverových zdrojov v odvetví o 1 % na 1,048 mld. EUR. „Rast úverov v čase ekonomického prepadu nebýva pravidlom, no táto kríza nie je svojou povahou štandardná ako napríklad tá z roku 2009. Banky aj s pomocou štátnych garancií poskytovali v roku 2020 preklenovacie úvery ústretovejšie ako po minulé roky“, ozrejmuje vedúci oddelenia agrofinancovania a štruktúrovaného financovania Tatra banky Peter Hudec. Za špecifický považuje rok 2020 aj segmentový manažér pre poľnohospodárstvo, VÚB, a. s. Martin Hubinský. Pandémia a jej efekty na hospodárstvo podľa jeho slov čiastočne zmenili aj úverový trh. „Banky sa zameriavali skôr na financovanie garančných schém či prevádzkových potrieb ako na náročnejšie investičné projekty”, opisuje minuloročnú situáciu manažér z VÚB. Vedúci manažéri financovania agrobiznisu komerčných bánk sa pritom zhodujú v tom, že rok 2020 bol náročný, no segment chlebového odvetvia ho zvládol nadštandardne. „Rok 2020 z pohľadu poskytovania úverov agrosektora hodnotím ako úspešný, keďže sme spolu s našimi klientmi dokázali zvládnuť náročné situácie, ktoré nám tento rok priniesol a to ako klimatické a ekonomické, tak i legislatívne a pandemické“, hovorí vedúci oddelenia agrobiznisu, UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Peter Horný. V prípade potreby banky ochotne podávali svojim klientom pomocnú ruku. „Prostredníctvom úverov v rámci tzv. antikorona záruky sme od začiatku koronakrízy podporili viac než 1200 predovšetkým menších firiem vrátane agropodnikateľov. Veľkou pomocou pre našich klientov bez ohľad na sektor podnikania bol a stále je odklad splátok úverov a lízingu, ktorý poskytujeme aj nad rámec našich zákonných povinností“, dopĺňa riaditeľka finančných riešení pre firmy Slovenskej sporiteľne Katarína Gašparovská. Vo všeobecnosti však poľnohospodári potvrdili aj v pandemickom roku svoju povesť disciplinovaného prístupu k manažmentu svojich dlhov. „Nezaznamenali sme zásadné požiadavky o odklady splátok úverov, ani problémy so splácaním úverov agroklientely“, potvrdzuje špecialistka pre agro klientelu, ČSOB Marianna Pomajbo Čertíková.

Atraktívne úrokové sadzby

O tom, že sa výrazne nemenil rizikový profil žiadateľov o úver svedčí aj pokračovanie prevažne stabilných úrokových sadzieb poskytovaných úverov do agrosektora počas celého roku 2020, čo AGROMAGAZÍNU potvrdili viacerí z oslovených vedúcich manažérov agrofinancovania komerčných bánk. Na druhej strane mierny pokles sadzieb trhových úrokov Euribor približne o 0,15 % p.a., ktorého sme boli v roku 2020 svedkami, sa v zásade už nepretavil na plošnom poklese úrokových sadzieb úverov, ktoré sú však historicky stále na veľmi atraktívnych úrovniach. Slovenskí poľnohospodári by pritom mohli počítať s atraktívnymi úrokmi úverov aj v najbližších dvoch rokoch. A to nielen kvôli tomu, že Európska centrálna banka s veľkou pravdepodobnosťou udrží svoju monetárnu politiku vo vysoko akomodatívnom móde, ale tiež vďaka novému programu Plánu obnovy a odolnosti od Európskej komisie, ktorá v ňom vyčlenila na boj s pandémiou COVID-19 celkovo 750 mld. EUR vo forme grantov a pôžičiek. Tie budú môcť európski podnikatelia čerpať s cieľom podporiť ekonomiku EÚ zotaviť sa z negatívnych efektov pandémie. Podľa slov štátneho tajomníka MPRV SR Andreja Gajdoša, ktoré odprezentoval v úvode decembra 2020 počas Diskusných okrúhlych stolov, by Slovensko malo mať k dispozícii v rámci Plánu obnovy pôžičky v objeme 6,5 mld. EUR, z ktorého by podľa plánov Európskej komisie mohlo byť 70 % poskytnutých už v roku 2022. Predpokladá sa pritom, že úroky týchto úverov sa môžu hýbať na veľmi atraktívnej sadzbe medzi 0,3 až 0,5 % p.a. Už menej pozitívnou správou je, že podľa predstaviteľov Ministerstva financií SR neprejavilo záujem o ich čerpanie žiadne ministerstvo, ale len rezort pôdohospodárstva. Paradoxne, bez ohľadu na záujem MPRV SR o čerpanie pôžičiek, sa v najnovšom dokumente Plánu obnovy a odolnosti SR poslaného koncom decembra do Bruselu priority definované agrosektorom neobjavili. V AGROMAGAZÍNe ale predpokladáme, že spomínaný dokument sa bude ešte meniť a že si v ňom napokon nájdu svoje miesto aj požiadavky slovenských poľnohospodárov a potravinárov. Pritom práve avizované atraktívne úročenie pôžičiek z programu by mohlo pomôcť držať úroky úverov vo všeobecnosti na nízkych úrovniach. Samozrejme, treba pripomenúť, že ak aj Slovensko bude čerpať pôžičky z Plánu obnovy, tak nie je garantované, že budú úročené do 0,5 % p.a. EÚ si totiž plánuje požičiavať na tieto schémy na finančných trhoch, ktoré sú všeobecne dosť dynamickou entitou, stačí nárast inflačných očakávaní v EÚ a sadzby úrokov dlhopisov na trhu začnú rásť. V tomto momente to však stále vyzerá s úročením veľmi sľubne, samozrejme, ešte je potrebné doladiť Plán obnovy tak, aby z neho mohli čerpať i farmári.

Ak by sa tak stalo, nestali by sa výhodné pôžičky z Plánu obnovy konkurenciou úverovým produktom komerčných bánk? Odpoveďou je, že s veľkou pravdepodobnosťou nie. „Nemyslím si, že v Pláne obnovy bude dostatok zdrojov a štruktúr určených pre agropotravinárstvo, ktoré by nahradili alebo konkurovali bankovému financovaniu“, hovorí M. Hubinský z VÚB. Veľkou neznámou sú pritom naďalej aj podmienky čerpania takýto pôžičiek. „V tomto momente nie je jasná štruktúra a podmienky pôžičiek, ktoré zohrávajú rovnako dôležitú úlohu v rozhodovaní o úvere“, upozorňuje Peter Hudec s Tatra banky. Všetci agromanažéri financovania agrobiznisu pritom poukazujú aj na fakt, že v novom Pláne obnovy pre SR v tomto momente agrosektor nefiguruje, vo všeobecnosti sa však prikláňajú k názoru, že je to škoda, pretože každý potenciálny nový zdroj financovania odvetvia má pozitívny vplyv na rozvoj odvetvia a napĺňanie spoločných cieľov.

I preto komerčné banky momentálne v rámci svojich produktov určených pre agroklientelu upriamujú viac svoju pozornosť na prechodné obdobie novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). To má platiť až do konca roku 2022.

Prechodné obdobie a nová SPP

Nie je tajomstvom, že nastavenie SPP zohráva významný vplyv na výške úverovej angažovanosti bánk v odvetví. Prechodné obdobie pre rok 2021, ktorý by mal v rámci podpôr udržať prevažne status quo pritom naznačuje, že bankové domy budú tento rok meniť podmienky čerpania úverov len minimálne. Podľa slov Kataríny Gašparovskej v SLSP aktuálne pripravujú revíziu parametrov úveru určeného na predfinancovanie priamych platieb KTK Agro. V ČSOB zase v súvislosti so svojou akvizíciou OTP Banky podľa slov M. Pomajbo Čertíkovej chcú popracovať na väčšej flexibilite agroproduktov tak, aby vyhoveli klientom obidvoch bánk. Banky pritom sledujú aj dianie ohľadom možného zavedenia stropovania priamych platieb už v prechodnom období, nepredpokladá sa však, že tento faktor by mal nejako ovplyvniť financovanie odvetvia v roku 2021. Objem poskytnutých úverov do odvetvia by pritom mohol medziročne opäť stúpnuť, pričom odhady hovoria o raste medzi 5 až 6 %. Nová SPP pritom uvažuje o zavedení finančných nástrojov v rámci II. piliera, ktorý môže byť podľa názorov manažérov financovania agrobiznisu veľkým „game changerom“, pretože ak bude tento nástroj nastavený správne, môže výrazne zvýšiť objem finančných prostriedkov, ktoré poputujú po ich schválení do odvetvia. Ako výrazne? Na to dáva fundovanú odpoveď P. Horný z Unicredit Bank. „Správne využitie finančných nástrojov, najmä záručných rámcov, umožní poskytnúť sektoru dodatočné finančné zdroje v objeme 5 až 7 – násobku vyčlenených finančných zdrojov“, vypočítava P. Horný.

/AGROBIZNIS/

Predplatné Agromagazínu

AGROMAGAZÍN je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho ZADARMO.

Viac o predplatnom Agromagazínu

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov