Jana Holéciová
Výskumníci Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre
pod vedením profesora Ivana Baláža pripravili projekt, ktorým chcú zintenzívniť monitoring hraboša a prispieť tak k zníženiu jeho obrovskej populácie. Projekt v konečnom dôsledku pomôže aj samotnej prírode, keďže poľnohospodári nebudú musieť bojovať s extrémne premnoženým škodcom chemickými prípravkami.
Mimoriadne premnožený hraboš poľný len v tomto roku spôsobil škody na poľnohospodárskych plodinách za viac ako 11 miliónov eur na výmere 54tisíc hektárov. Taký je výsledok veľkého, celoslovenského monitoringu škôd, ktorý na jeseň urobila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.
Tento rok nie je pritom prvým, kedy poľnohospodári počítajú straty na úrode spôsobené hrabošmi. Kalamita bola aj v roku 2014, vtedy hraboš spôsobil škody najmä na území Trnavského kraja. Od roku 2015 preto Regionálna poľnohospodárska a potravinárska komora v Trnave robí práve v spolupráci s Katedrou ekológie a environmentalistiky Fakulty prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre cielený monitoring hraboša poľného.
Obrovské škody na poliach a finančná náročnosť monitoringu inšpirovali v tomto období nitrianskych výskumníkov k vypracovaniu projektu „Inovatívny systém prevencie rizík v agrárnej krajine“, ktorým už po tretíkrát reagujú na výzvu Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Jeho autori dúfajú, že členovia Rady pre pôdohospodárske vedy podporia systémové riešenie hraboša poľného a ich projekt schvália.
„Projekt rieši riziká v poľnohospodárskej krajine – hraboša poľného a eróziu pôdy. Cieľom je vytvorenie inovatívneho systému prevencie rizík v krajine použitím metód fotogrametrie a diaľkového prieskumu Zeme. Odborníci práve vďaka projektu budú môcť presnejšie určiť, ako sa vyvíja populácia hraboša v konkrétnych slovenských regiónoch, kde sú hlavné ohniská jeho výskytu a aké sú účinné spôsoby ochrany plodín, či biologické alebo chemické“, uviedol riaditeľ Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Trnave Jozef Šumichrast.
Miliónové škody v prírode tak jednoznačne potvrdzujú, že hraboš poľný potrebuje systematický plošný monitoring, čo je práve v čase meniacich sa klimatických podmienok aj na našom území obzvlášť podstatné a žiaduce. Pokiaľ dostanú nitrianski odborníci na projekt zelenú, fungovať začne od 1. júla 2020.
Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK
